Poviedky 1d
Ukončenie zla
Predpoveď o konci zlých síl
Diel 1.
Predpoveď o štyroch
a
vlkolaci
Toto proroctvo hovorí o narodených vlkolačích samiciach,
štyroch dcérach – štvoričky.
Každú si nájde jeden zabijak v rovnakom čase. Narodené sú
v noci za splnu. Každý zabijak má na pravej ruke namiesto ukazováku znetvorený pahýľ bez mäsa, ale zarastený kožou a ochlpený. Týmto pahýľom môžu hocikedy zabiť hocakého vlkolaka i upíra. Títo štyria zabijaci sú koniec upír...
.............................................................................................
Predslov
Takéto je jedno proroctvo, ktoré je koniec o teórii vlkolakov, ale začiatok ich nájdenia a za pomocou techniky ich premeniť späť na ľudí. Jedná sa o krátku budúcnosť. Dcéry jednej vlkolačej ženy dobre vedia, že Oni štyria majú bojový postreh na bitky. Ich dar do vienka, ktorí im dali matky bojovníčky z jedného bratských kmeňov – domorodcov, rozsiatych po svete. Tých kmeňov je päťdesiat štyri, ale len štyri z nich majú tieto štyri deti, ktoré spomína predpoveď. Jedná sa o chlapcov, sú mladý a z bojovým postrehom môžu zabiť v obrane i ihneď po zobudení sa.
Kapitola 1
„Vlkolaci, to je večná pieseň.“
„A Im podobný.“
„Ahoj Lia.“ začal na pozdrav Dez Lopéz a hladil si ukazovák na pravej ruke, ktorý mal zabalený v koži. A divný výraz v tvári značil hrôzu, ktorá mu práve prebehla mysľou.
„Čo ... čo sa deje. Čo si ... čo Ti je?“ spýtala sa Lia Brallová, ktorá pri mesačnom svite prišla k maldému Dezovy, ktorý čakal na Ňu a jej prvý sľúbený bozk.
„Mám divný pocit, ... a neviem čo to bolo za vidinu. Tuším Tvoja vražda. Akoby Ťa mal niekto zabiť, z týmto tu v koži.“ odpovedal dezorienotvaný a v citovom strese Dez.
„Počkaj, ... to je asi ... ten spánok, ktorý Ti chýba. Veď je noc. Ešte že neprší. Mám lepší nápad. Možno je to tou ... vidinou. Vravela neochotne a zo strachom Lia.
„D .. dáme si tú ... p – pusu kto...“ nedokončila Lia, ktorú prerušil Dez a nedočkavo povedal:
„Pusu. No vieš, už sa na ňu teším. Celý deň som nespal kvôli nej.“
„T – Ty jeden. Cez deň sa nespí. To vieš.“
„Ja to viem, a Ty si vlkolak.“ a dali sa obaja smiať. Dez pri smiechu zabudol na víziu, ale Lia z nej mala panický strach. Pri smiechu dúfala, že ju prejde. Keď sa dosmialy, spýtala sa:
„Ty chceš tú pusu?“
„A nehryzieš?“ nedal už ani náznaku hrôzy na sebe vidieť Dez.
„No vieš ... ja, že hrýzť ... nuž ...“
„Ale pusa je niečo iné ... však?“
„Je, ale. Okrem matky ... ešte ju nikto odo mňa nedostal.“
„A sestier.“
„Áno.“
„Aj Oni sú vlkolakmi, si staršia od Nich?“
„Vieš, Sme štvoričky. A narodili Sme sa za splnu mesiaca, kedy sa naša matka premenila na vlka.“
„To je fajn. To je skvelé. Mám priateľa, ktorý vraj vie, ako zastaviť premenu na vlka a mo...“ nedokončil Dez a Lia mu skočila do reči.
„Áno! Áno! Ale My Sme prekliate, keďže Sme sa narodily z vlka a za splnu.“
„A mohol by som Ťa k Nemu zaviesť. Po ... po pusa. No nehnevaj sa, nehryz ma – nie hrýzť. Ale len pusu. Aby sa tá vízia nesplnila. Vieš majú Ťa ...“
„Viem, zabiť.“
„No zavediem Ťa radšej k tomu priateľovi.“ povedal Dez Lii, a šli cez mesto z parku popri mesačnom svite, no bez slova. Dez bol vydesený tou víziou na ktorú si spomenul, a Lia skoro na smrť vystrašená tou Dezovou víziou a Jeho reakciami k tej vízii. Zdalo sa jej, že jej verí. No pokiaľ a do akej miery... .
„Ahojte ... Lia, Lia ...“ ktosi na Nich volal, keď kráčali cestou cez druhý park v tom istom meste.
„Ty si ... ahoj.“ ozval sa Dez prvý.
„Ahoj Lea. Toto je Dez ...“
„Aha ...“
„A vedie Nás k jeho priateľovi. Vraj pozná, či vie, ako zastaviť vlkolačiu premenu.“
„Vážne? A vie, že Sme prekliate mesiacom a osudom? Vlastne osudom, ... osudom ... ktorý ... osud, Lia ... osud, nechápeš? Náš osud ...“ čosi Lea naznačovala Lii, aby čosi pochopila.
„Osud?“
„Áno.“
„Aha.“ pochopila Leine myšlienky Lia a hneď sa začala zdráhať a vyhovárať.
„Vieš, ja musím, ... musíme ... ísť ...“
„Lea, kam to ... musíme ísť?“
„K Nášmu ... Nášmu ...“
„Rodinnému lekárovi.“
„Vieš o pár dní bude spln, a treba Nás ozdraviť a prezrieť cez ten ...“
„Zázračný vynález ...“
„Na premenu, či je všetko OK.“
„Ahoj, už musíme ...“
„Musíme.“ dodali obe naraz a rozbehli sa neznámym smerom a Dez zostal sám v parku.
Kapitola 2
„Eon, tu si? Už som myslel, že Ťa nenájdem.“
„Čo je, krotiteľ ženských sŕdc.“
„Už to vieš?“
„Áno.“
„A od koho?“
„Od Tona. Sledoval Vás včera.“
„Zasa nemal čo robiť?“
„Iba sa hral na Holmesa.“
„Kedy dostane rozum?“
„Ten a rozum? Aj čosi také existuje?“
„Pre Teba, Zala a Tona áno.“
„Tak Oni sa boja zastavenia vlkolačieho života?“
„Možno, že si myslia, že ich chceme zabiť. Nevypočuli ma dokonca.“
„To je to, a potom ubzikli. A ja ich potrebujem na overenie i pokusy. Oni sú ideálne. Štyri sestry. O iných neviem. Musíme ich nejako zbaliť, no ako?“
„Pre Deza to problém nebude.“ oznámil z diaľky prichádzajúci Ton. Všetci traja boli v knižnici a začali debatu.
„Aj si nás počul? Že sa pýtam.“
„Jasné. Načo mám odposluch od Zala. Šlo Ti to. A ako to bolo s tou vidinou. Boli z nej vystrašený obaja, ona z nej strácala reč. Tá by ... .“
„To som už počul. Tak ako si ich nabalíme a zastavíme?“
„Mali by sa dozvedieť celú pravdu, čo s nimi chceme, a nie ich zabiť.“
„Nech sa trebárs Eon bude akože chcieť stretnúť s Neou, aby ju nabalil, akože, a tam jej to povie.“ podal návrh Ton Swit.
„Dobre, zjednané. Poviem Brallke, že Eon si chce nabaliť jej sestru a potom jej to vysype, až Ju bude baliť.“
„Fajn, odchod Dez.“ zavelil Ton. „A kde je Náš technik Tile. Mám Naň zopár otázok. Dlží mi vysvetlenie, čo to na tom odpočúvacom prístroji sú za funkcie. Nevysvetlil my ich všetky.“
„Lia hovorila, že na piatu pôjde do kina a predtým jej to poviem vo vinárni. Ona pôjde do kina a ja sem.“
„Dohodnuté Dez, o pol šiestej tu. Mal by som priviesť i Zala Tilea. Ty, Eon sa priprav, a My ideme. Nezabudni na účes a kravatu.“ povedal nakoniec uštipačne Ton a spolu z Dezom opustily areál knižnice a šli si po svojom. Zatiaľ čo Eon listoval.
Kapitola 3
„Tak čo, aké bolo kino?“ spýtala sa matka Lie.
„Kino? Fajn. Ale Nea má nápadníka, ani o tom nevie.“
„Čo?“ spýtala sa s posmechom ich matka. „Ďalšieho? Ďalší chudák do nemocnice? Vy štyri ich máte na rováši ... .“
„Oni za nami idú, ni my za nimi.“
„Viem, že si koledujú. No Vy by Ste sa mali krotiť. A odkiaľ to vlastne vieš?“
„Od Deza.“
„Óha.“
„Zajtra poobede sa s Ňou chce stretnúť. Mám s Neou prísť do vinárne, a Dez ho tam privedie.“
„Dúfam, že Dez nič o Nás nevytáral.“
„Myslím, že nie. Vraj sa mu dá veriť.“
„A My musíme, vieš ako to je ... .“
„Áno.“
Kapitola 4
„Tak Sme tu.“ oznámila Lia.
„Naše staré rodinné sídlo.“ poznamenala Nea.
„Ako dlho tu už nežijete?“ vyzvedal Eon.
„Nežijeme, skôr, vlastne tu chodíme len cez víkendy niekedy, a na prázdniny, cez voľno a podobne.“
„Ešte Vás nevykradli?“ spýtal sa Dez.
„Nie, žije tu komorník, a zopár ľudí sa tu o to stará.“ povedala Lia.
„Vyzerá to staro, ale pekne.“ obdivoval Eon.
„Tam vzadu máme trocha staršiu časť, ale tá je v hroznom stave. Ale v peknom. Vyzerá to tam strašidelne. Zavedieme Vás tam, ako sa občerstvíme.“
Kapitola 5
„Ozaj Lia, Ste zdravé?“ spýtal sa nečakane Dez, pri občerstvení v izbe prijímacej.
„Čo? Prečo? Áno.“ oznámila Lia.
„No vraveli Ste predvčerom, že idete k vášmu rodinnému lekárovi, tak ma napadlo, či Ste zdraví, či niečo našiel, nejakú chorobu?“
„Och, aha. Sme OK. Ďakujeme.“ poďakovala Nea a dodala „Možno i Neho navštívime niekedy.“
„Dobre, Ste občerstvení a najedený?“ spýtal sa Ton.
„To mala byť Naša otázka.“ ozvala sa Lea.
„No, ja len, že by Sme už šli do tej starej časti panstva. Tam by sa mohol robiť ten rituál.“
„To je skvelý nápad. Ideme?“ nadchol sa Dez.
„Mňa by zaujímalo skôr ten lekár a jeho prístroje.“ oznámil Zal.
„I na to bude čas. Možno.“ odbil Ho Ton.
„Na premenu na vlkov tu máme špeciálne izby.“ oznámila Lea.
„Nehovor ... ale až po vás dámy a páni. Inak sa stadiaľto nedostaneme a čas nepočká.“ súril Eon ostatných aby si pohli. Poďakovali sa obsluhujúcim a vyšli z prijímacej izby von a cez park, okolo cintorína, na ktorých boli zvláštne sochy vlkov a podobných zvierat namiesto holubíc.
„Mimochodom, tu sú Naši príbuzný.“ oznámila Nea.
„Povraždený príbuzný.“ dodala Lea.
„Och, to mi je ľúto.“ spozoroval sa Eon, ktorý si prišiel overiť svoje nevedecké poznatky a nápady v praxi.
„To je Nám ľúto.“ opravil ho Zal.
„Veru, Nám.“ pridal sa Dez a Ton pritom potmehúdsky usmieval na Leu. Ktorá opätovala jeho úsmev z časti tiež úsmevom, ale zvláštnym. Ton videl Jej nádheru, sprevádzanú tajomstvom, ktoré je v hĺbke veľmi Ďaleko, v nedohľadne. Beznádejne stratené. Ale ktoré možno zastavia, ak sa im podarí ... tie zuby má veľké, čisté, bez kazu. Ukážkovo veľké, ako vlčie ... vlčie.
„Ton ... Ton ... je Ti dobre?“ počul Ton.
„Je celý bledý. Lea, čo to vystrájate?“ boli na sebe ako dve šelmy ktoré sa idú už, už pobyť.
„Má divný výraz v tvári ... och nie!“ a už medzi Nich skočili a Tonovy chytili pravú ruku, aby takým istým pahýľom namiesto ukazováka, ako má Dez, nezabil Leu. Ktorá znetvoreným chrupom už už šla hrýzť Tona.
„Vy dvaja, mali ba Ste si dávať väčší pozor. Ste ako zveri ... kontrolujte sa.“ kritizoval ich Zal, ktorý vstúpil hneď vedľa krypty, ale tak nešikovne, že spadol do pootvorených dverí a vpadol z rachotom dnu. Dvere sa odsunuli a udreli o stenu. Kde po kľučke nechali dieru v stene. Zal rýchlo vstal, a pozrel sa, aká je škoda v stene. Vsunul prsty do diery a zacítil, akoby tam bolo čosi mäkké. Čo to môže byť, mäkké, pružné, trocha od špiny či prachu, a je to suché ... papyrus!
Po niekoľkých pokusoch to vytiahli a spoločne na to hľadeli. Bol to už trocha zhnednutý a zošúverený hárok papyrusu.
„To sú znaky nášho rodu.“ ozvala sa Cea.
„Pentagram, mesiac ...“
„Písmo, znaky ...“
„Tím písmom sa písalo pred asi dvetisíc rokmi.“ oznámil Eon. Je to predchodca rún. Tak toto nevylúštim.“
„A tie znaky.“
„To sú obrázky.“
„Obrázky? Aké?“
„Obrázky značia reproduktor – zvuk z číslom frekvencie. Sú to súbory časových zámkov človeka, vlkolaka.“
„To je náš predok. Jeden z najstarších.“ oznámila Cea „Jeho obraz visí na stene, ale na ktorej?“
„To je teraz jedno. Zaujímavé sú tie obrázkové symboly, akoby prístroja. Také staré a také veci sú tu ... Ten Váš predok bol asi génius.“
„Prečo?“
„Ak to napísal on, tak tu je náčrt, ako pomocou prístrojov zastaviť premenu na vlka. Ako mohol čosi tušiť o prístrojoch, ešte k tomu o zvuku umelom?“
„Zastaviť premenu na vlka? A ako, vraždou?“
„Nie vraždou, ale jednoduchým princípom spolupráce zvuku, chemikálií a tie zrýchlia chemikálie, čo zvuk zvýši obrátky elementárnym časticiam.“
„Čiže, vlkolak sa dá zastaviť i týmto spôsobom a nie len smrťou
„To sa dá?“ nechápali štyri vlkolačie slečny, ktoré nechápavo hľadeli na seba, na papyrus a na štyroch chalanov, ktorých si pozvali. Pri tom zabudli na incident, ktorý sa odohral pred malou chvíľou medzi Leou a Tonom.
„Je to veľmi zaujímavá vecička. Prekopíruj pre každého a ideme. Máte tu pracovňu, kde by sa mohlo toto prekopírovať?“ spýtal sa zvedavý, nadšený a šiel rovno na vec Zal.
„Áno.“
„Dobre Nea. Veď nás.“
Kapitola 6
„Ja som vám chcel pomôcť jednoduchým rituálom a v ňom prosbou Bohu a Bohine a tých, ktorý majú do činenia v premene na vlkov Vás, o zastavenie. Ale vidím, že Zal Tile má niečo, čo zaberie určite. Má na to techniku a chémiu.“
„Ďakujem doktor, že Ste Nám pomohli z tou chémiou, technikou a poskytli prístroje na zastavenie premeny. Tak. Je predvečer splnu a ideme robiť rituál.“ oznámil Eon a vyzval všetkých, aby sa sústredili do miestnosti, kde sa prevádzali premeny na vlkov. Do kruhu umiestnili reproduktory na zastavenie premeny, stoličky pre vlkolačie slečny a ich matku a pomôcky pre rýchlu zdravotnú pomoc, a rituálne predmety. Vlkolačie slečny a ich matka sú oblečené v plavkách a ostatný z lekárom a komorníkom i správcom v bielych plášťoch. Všetci sa zišli a rituál začal zasvätením všetkých pomôcok, a stavaním chrámu. Všetci sa prijali a vzývali Boha a Bohyňu, a vzdávali vďaky a prosili všetkých, ktorý majú do činenia z prekliatim do vlkolakov, aby im pomohli sa toho zbaviť navždy. Potom vlkolačie slečny a ich matka si sadli do pripravených stoličiek a pichli im chemické zlúčeniny, ktoré budú postupne meniť slečniny telá na dievčenské z vlkolačieho a ich matku na ženu. Pichli im injekcie a začali sa diať veci. Celé telo ich bolelo, vibrovalo, rozpadávalo sa a zrastalo sa. Cítia bolesť, celé telo sa im vlní a rozlieva do priestoru, či mimopriestoru? Čo im je? Sú omámené. Všetkých päť ich je v akomsi čudnom tranze, ledva vnímajú. Nie sú schopné ani myslieť. Je to iné, ako byť vlkolakom. Vlkolaci aspoň môžu ... no Oni spoločne myslia ... či nemyslia. Čo to je za zvuky? Čo to šumí, píska, hučí, duní a vydáva nezladené tóny? Moje uši ... idú mi prasknúť od bolesti zvuku. Vlastne mi praskajú, celé telo praská, bolí – všetko ma bolí ... „Pomóc!“
„Pomóc!“ ... všetko ma bolí, kde mám nohy? Prečo mám štyri ruky? Alebo sú to nohy? Čo sa mi deje z hlasom. Čo mi zužuje telo, hrdlo a hnije to, strašne smrdí. „Pomóc!“
Čo to zavíja? „Pomóc!“ bolí to. Prestaňte, musia prestať, kedy? „Hučanie, dunenie, a ešte to zavíjanie ako divý psy ... psy ... divý ... „Vlastne, Oni štyri a ich matka sú obeťou premeny na vlka a teraz sa im má v tom zabrániť. Na veky ... naveky ... naveky bude pokoj od tej večnej, nekonečnej premeny. A všetko bude jasné, veľmi jasné, ako dnešný deň, alebo je ráno? Čo je to za svetlo a ... a ticho. Nič ma nebolí. Celé telo krásne pracuje, ani ho necítim, vlastne jeho ťažobu, jeho váhu, žiadnu bolesť ... žiadnu bolesť ... hurá žiadna bolesť ... skvelé ... skvelé ...
„Mama ... mama zobuď sa podarila sa. Je jedna hodina v noci za splnu, a My Sme ľudia ... .“
„Och. My je krásne, ďakujem. Ako Ste Nám vôbec pomohli? Spýtala sa zvedavá matka štyroch dcér, pani Brallová.
„To pomohla Bohyňa a Boh a zvuk, ktorý zrýchlil prácu elementárnych častíc, atómov, molekúl, chemikálií a tie skončili telo a bolo.“
„Vďaka Vám. To proroctvo Sme brali špatne. Mysleli Sme, že Nás zabijete. Ale Vy Ste Nás z toho vyliečili. Budeme robiť rituál k Bohu a Bohyni z každým vlkolakom, ktorého stretneme a o ktorých vieme, aby sa i Oni mohli vyliečiť. Ďakujeme Vám, ale aj za tých, ktorým len pomôžete. Však budete pomáhať aj iným?“
„Budeme. Len teraz sa musíme upriamiť na upírov a i tých vyliečiť.“ dokončil elektrotechnik Zal Tile.
Lia Brall → Dez Lopéz
Lea Brall → Ton Swit
Nea Brall → Eon Lift
Lea Brall → Zal Tile
Predpoveď o konci zlých síl
Diel 2
**********************************
Štyria
a
upíri
Kapitola 1
„Včera Nám Brallky dali tip na nejakých upírov, a dnes Sme Ich našli.“ zhrnul Dez.
„Dosť rýchlo.“povedal Eon.
„Darí sa Nám.“ lichotil Ton a prikrčil sa späť ku kríku, aby ich upíri nenašli. Čupeli totiž v parku za kríkmi a pozorovali hŕstku údajných upírov, pričom občas mrkli i na párik zamilovaných, čo sa túlili k sebe neďaleko pri lavičke za jasného mesiaca tri dni po splne. Ton vytiahol prístroj na odpočúvanie do diaľky a pustil sa do práce.
„Tí zamilovaný by už mohli skončiť a odísť.“ poznamenal Dez.
„Vyzerá to tak, že len tak rýchlo neodídu ... idú sem ... pozor Ton.“ a pravou rukou chytil za ľavé rameno a stisol jemne, aby sa otočil. Keď sa Ton pozrel na Eona, dal mu znamenie aby pozrel na pravú stranu. Zbadal ako sa zamilovaný približujú a rýchlo skryl odpočúvací prístroj, ale v ruke držal krabičku, ktorá vyzerala ako zložitejší MP3 prehrávač. Sluchátka si nechal a robil zo seba poslucháča hudby. Zamilovaný viedli rozhovor a boli už dosť blízko pri troch sledujúcich, ale si ich nevšímali, tak sa dalo vyrozumieť, čo hovoria:
„Áno, áno dnešná noc je pekná, teplá. Ako stvorená na jemné maznanie sa z neskorou večerou.“ povedal jeden z páriku mladých, divným, pokojným, akoby zasneným tónom.
„Alebo s Tebou.“ povedala Jeho spoločníčka v nežných rozpakoch.
„Čo myslíš, dali by Sme si tú neskorú večeru?“ spýtal sa zasnene muž z mladého páriku.
„Ja neviem, Ty myslíš? ...“
„Áno, škoda ich nebude.“
„Nestačí ich len upozorniť, či zastrašiť?“
„To spravíme tou neskorou večerou, trocha ich obalamutíme, navečeriame sa, postrašíme a viac Nás neuvidia ... poprípade, asi za mesiac znovu.“
„No, mohli by Sme.“
„Tak, vy traja. Nie je trocha neskoro?“ spýtal sa ich muž, stále pokojným, zasneným hlasom.
Mladý pozreli na seba a potom na zamilovaný párik, ktorý im dal otázku. Prvý sa spamätal Ton:
„A nechceli Ste náhodou, neskorú večeru?“
„Nuž, dali by Sme si, ale predtým Vás vystríhame pred sledovaním Nášho spoločenstva. Nemáte právo zabíjať z právneho hľadiska. Sme tiež ľudia, a navyše, hladný ...“
Pre všetkých troch, Tona a Eona akoby čas spomalil. Všetko sa pomaly vlieklo a na mladom páriku si všimli, ako otvárajú ústa a v nich majú zuby, ako vlčie, ktoré sa začali viac a viac vytláčať z úst. Časť tváre sa im pritom znetvorovala, najmä ústa. Prestali vnímať okolie a boli akoby v zlom sne, ktorý sa stáva skutočnosťou. Čo sa to s Nimi deje? Všetko hádžu na zem. Z pravého ukazováka si strhávajú kožený kryt na pravej ruke a rozbiehajú sa oproti neznámym ľuďom. Vôbec ich nepoznajú, ale všetko sa im začína vybavovať. Akoby pozabíjali tisíce, možno stá tisíce ľudí ... ľudí kvôli krvi ... lačnosti po krvi ... sú to upíri, ktorý ... . A na ďalšie úvahy už nemali čas, bo bežali priamo oproti upírom a znetvoreným a ochlpeným pahýľom namiesto ukazováka na pravej ruke, bodali do Tích dvoch upírov. Ktorý vrieskali a chceli im vyciciavať krv. No v prílive bolesti sa nemohli dobre sústrediť, tak chceli sa aspoň brániť. Dez chcel pahýľom bodnúť do brucha toho muža, no on odhadol jeho myslený pohyb a ľavou rukou predbehol ho pohybom ruky dolu. Dez zastavil pravú ruku, keď si všimol jeho reakciu ruky a zmenil pohyb svojej ruky priamo do srdca. Vtom Dez spoznal sám seba. Našiel sa. To, čo mu chýbalo, ani nevie ako, už konečne našiel. Cítil sa ako kráľ, ktorý zvíťazil na zlom. Upíri sú to, čo hľadal, vlkolaci, rôzne obludy a príšery na rozhraní svetov. Má ich kynožiť. A spolu s ním i ostatný traja, ktorý majú ten istý pahýľ, a na tom istom mieste. Sú štyria, zabijaci zla.
Zrazu Dez počul, že zavíjanie už prestalo, a upíra pred sebou už niet. Mal pod sebou len hŕbu hnilého prachu z ktorej sa jemne dymilo a smrdelo hnilobou. Niekoľko storočí starou hlinou a prachom. V tom si Dez spomenul na slová, ktoré kdesi čítal.: Prach si a v prach sa obrátiš. V Dezovy sa všetko začalo posúvať z abnormálnych reakcií do normálnych. Prestal vnímať divne zasnene a v zúrivosti. Prestával sa zaoberať o toho upíra, bo v mysli mu vŕtali iný upíri, kvôli ktorým šli dnes v noci von. Ktorých šli sledovať, obzrel sa. Videl, ako siluety upírov stoja a hľadia na nich. Vedľa Eon A Ton boli v podobnej pozícii ako Dez a hľadeli na seba udivene, pričom mali pod sebou takú istú zapáchajúcu kôpku hliny a prachu, z ktorej sa jemne dymilo. V tom sa zopár upírov v diali začali i niečom dohadovať a o chvíľu sa pomaly začali približovať k trom zabijakom. Ktorý medzi tým vstali, a začali sa udivene na seba pozerať a čakali, čo budú prichádzajúci upíri robiť. Zastali asi dva metre od Nich a divne, z odporom na seba hľadeli. Chceli čosi povedať, no Dez ich predbehol, a z hnevom a zúrivosťou vykríkol:
„Ktorí Ste na rade?“
Upíri na seba pozreli, a jeden z Nich povedal:
„Zajtrajšieho rána sa nedožijete!“ povedal v hneve a od strachu sa rozutekali k ostatným. Všetci upíri sa potom o niečom dohadovali v diaľke, zmenili sa na netopierov a uleteli.
„Eon, Dez, ideme.“ zavelil Ton a nechali kôpky kôpkami a poutierali si pahýle do trávi a v tichosti šli. Cestou premýšľali o nových pocitoch, neznámych. Ktoré boli pre Nich tajné a cudzie. O ktorých ani nevedeli, že ich majú. A pred chvíľou zažili niečo, čo ich vyviedlo z miery. Čo budú robiť z týmito pocitmi, ako sa k nim postavia? A keď sa náhodou bude opakovať to, čo sa im stalo? Čo budú robiť, ako sa stým vysporiadajú? Toľko majú otázok, ale málo odpovedí. V hlave im výrili myšlienky a okolie si pritom nevšímali. Dokonca ani vtedy, keď boli pri konci parku a oproti Nim stáli traja upíri. Stoja oproti Nim a hľadia na Nich. „Tí upíri, ktorý prišli o život, teraz sú z Nich kôpky smradu.“ tešil sa Dez, a pritom nemal ani náznak strachu. Mal by mať? Veď ten upír, ktorého zabil, vyciciaval ľuďom životodarnú krv a státisíce ľudí kvôli nemu zomrelo. Tak mu treba, vlastne im, boli dvaja. Alebo ... vlastne ... čo ako náhodou mali kúsok citu? Že by predsa? Ale nie. Možno by mohli ... možno by mohli mať trocha citu, citu, ktorý chýba veľa ľuďom. Upíri sú vlastne tiež ľudia. No aspoň nimi boli, a teraz ...“ Dez začal ľutovať upírov, a chcelo sa mu spať. Bol strašne unavený. Premáhal ho pocit viny, že zabil tích upírov. „Mal ich vlastne zabiť? Čo mal robiť? Mal sa nechať zabiť? Asi áno. Asi mal nechať ... nechať ich na pokoji. Nemal si začínať. Teraz na to doplatíš!“ znel Dezovi v hlave hlas, a od únavy spadol na kolená pričom vravel:
„Teraz na to doplatíš.“ a rozplakal sa. Plakal a plakal, zdalo sa to ako nekonečne veľa hodín, akoby celá večnosť. Tak mu ich bolo ľúto ... .
„Teraz na to doplatíš.“ vraveli i Eon a Ton, ktorý tiež kľačali vedľa Deza a hrýzlo ich svedomie. Pričom si nevšimli, že im idú oproti Tí dvaja upíri. Pomaly a po tichu sa k Nim blížili, sťa šelmy, čo sú na love. No nevedeli, že za Nimi uteká Zal. Posledný zo štvorice, ktorý bol v zálohe a ticho sledoval upírov a svojich rovesníkov. Ochrannú kožu z ukazováka mal už stiahnutú a chcel ho vraziť jednému upírovi zo zadu, vedľa lopatky do srdca. Lovci boli natoľko sústredený, že si nevšimli mladého Zala, ktorý trafil tomu z ľava tam, kam chcel. Upír začal zavíjať a prestal. Vtom sa začal meniť na prach a zapáchajúcu zem. Ostatný dvaja sa vytrhli zo sústredenia pričom sa preľakli. A tento moment Zal využil a hodil sa na druhého upíra. Zápasili chvíľu, až lovec – upír nakoniec skončil ako lovený. I toho Zal bodol pahýľom do srdca. No tentoraz s predu. Ležal totiž na ňom. Na tretieho už nestihol skočiť, bo sa rozutekal smerom dovnútra parku a počas behu sa zmenil na vlka, pričom zmizol z dohľadu. Všetci štyria tam chvíľu kľačali, a Zal sa preberal vo vlastných pocitoch. Pozoroval ich, skúmal a hodnotil.
„No dúfam, že upíri sa už neukážu. Cítim sa dosť mizerne.“ povedal z bolesťou v duši Ton.
„Mne je tiež zle. Hlava mi ide prasknúť.“ sťažoval sa Dez.
„Upíri vedia psychicky vliezť do hlavy, a ovládnuť človeka hypnózou.“ premýšľal Eon.
„Je na čase ísť.“ vyzval Zal. „Je možné, že sem prídu. Preto musíme včas zmiznúť.“
Dez, Ton a Eon boli napoly omámený, ale dostával sa z toho. Síce pomaly, ale predsa. Jediný Zal bol pri rozume. Síce z novými skúsenosťami obohatený, v zúrivosti a lačnosti po upíroch. Pričom sa na Nich hneval. Až priveľmi. Zaskočený bol svojimi reakciami. Ale, to ho vlastne obohacovalo. Pomaly šli od miesta činu, utopený v myšlienkach dumali, čo, ako a prečo. Pričom si nevšimli jedného upíra, ktorý stál oproti Nim a čakal, až si ho konečne všimnú. Keďže si ho nevšímali, upír začal hovoriť ako prvý:
„Vy štyria ... Vy štyria, by Ste Nás mali nechať na pokoji. Nič Sme Vám nespravili. Prečo Nás prenasledujete a zabíjate? Čo chcete?“ Vyzvedal upír.
„Tisíce ľudí Ste povraždili. To máte za to ... . Ale Sme ochotný Vám pomôcť.“ spamätával sa Ton.
„Pomôcť?“ nechápal upír. „A ako?“ vyzvedal.
„Máme možnosť Vás zmeniť na ľudí, aby Ste už nemuseli vraždiť kvôli krvi.“
„Zmeniť?“
„Doslova. Máme prístroj a chemickú zlúčeninu, ktorá Vás zmení na ľudí. A budete mať pokoj od krvi. Už po nej nebudete bažiť. Tak ako?“
„Chcete mier, či čo?“
„Áno. A navyše Vám pomôcť.“
„Čo chcete za to?“
„Nič, len mier a koniec zabíjania kvôli krvi.“
„Aký je v tom háčik?“
„Budete prvý upíri, na ktorých to budeme robiť.“
„Ako pokusný králici?“
„Áno. No Naše chemikálie a stroj už pomohli vlkolakom. Sú zdraví a majú pokoj navždy.“
„Už nikdy premena?“
„Nikdy.“
„To je zvláštna ponuka ... . Čo sa stane, ak na ňu pristúpime?“
„Uzavriete mier z ľuďmi a viac nebudete upírmi.“
„A čo naše psychické schopnosti?“
„Asi ich Vám ostane len zopár a slabých.“
„Zajtra o takomto čase tu.“ zavelil upír a každý šiel po svojich. Upír sa zmenil na netopiera a odletel a štyria šli pomaly ďalej do nočného baru všetko prebrať a porozmýšľať nad všetkým, a hlavne nad pocitmi. Kvôli ktorým šli spať až o štvrtej nad ránom.
„Darovať tajným službám takéto niečo, je veľkolepé. Môžete začať.“ oznámil člen tajnej služby v miestnosti, ktorú upravili na rituál oproti upírom a pripravili špeciálny prístroj na ukončenie upírov. Aby sa stali opäť ľuďmi, budú teraz postupovať podľa klasického rituálu, nebude špeciálny na upírov, ale obyčajný. Eonovi sa zdá obyčajný rituál najlepší, je jednoduchý a bez zbytočných formalít. Dohoda medzi upírmi a tajnými službami vyšla, tak isto ako dohoda medzi štyrmi zabijakmi upírov a Brallkami, ktoré dali k dispozícii svoje prístroje, lekára a niektorých zamestnancov panstva.
Traja upíri vošli do rituálneho kruhu, na stoličku si sadli a ľudia z tajnej služby ich zviazali o stoličky, aby neutiekli, či niečo nevyviedli počas premeny. Tento raz zo štyrmi zabijakmi v kruhu boli upíri, ale i bojovníci tajnej služby pripravený z pomôckou na vypnutie mimozmyslového vnímania a tiež na utlmenie magickej moci. Slúži im k tomu malá pomôcka, ktorá vyzerá ako miniatúrne nunchaku, ktoré sa prekríži v pravej ruke a spojovacou šnúrkou sa vysielajú k zdroju vlny, čo to spomínané mimozmyslové schopnosti na dva až tri dni vypnú. No tajné služby neprezradili, z akého ja pomôcka materiálu.
Rituál sa začal stavaním chrámu, zapaľovaním sviečok, zasvätenie chrámu Bohu a Bohyni, a vítanie členov tohto sabatu, pri rituály splnu. Člen sabatu začal zo zdvihnutými rukami k mesiacu a potom Bohu a Bohyni, tak ako to vyžaduje rituál. Keď nastal v rituály čas na prosby, Eon začal hovoriť k Bohu a Bohyni, aby všetci, ktorý založili upíri rod, nech pomáhajú odteraz až do ich všetkých preobrátenie sa na ľudí týmto spôsobom, ako našiel pomôcku na zastavenie vlkolačej premeny, tak teraz takým istým spôsobom len inými chemikáliami zmenia i upírom ich stravovanie, a časť ich zlých schopností, ktoré zneužívali. Potom pichli upírom injekcie a spustili prístroj na rozkmitanie sa veľkou rýchlosťou elektróny, elementárne častice, a ich sily, ktorý dá do rýchlejšieho pohybu tie elementárne častice, ktoré sú z tích injekcií, aby reagovali veľmi rýchlo.
„Z jednej chemickej reakcie bude ďalšia a ďalšia, aby Nám upírom vypadali zuby a narástli Nám ďalšie, to vedie k cestou pažeráka do žalúdka a vnútorné orgány ... au to bolí ... . Ako to vymysleli, veď to bolí, a ten príšerný zvuk. Kto to kedy vymyslel, ten zvuk až bolia uši. O bolesti zubov a brucha ani nemyslieť. Au ... áu ... . Tie chemikálie sú hrozne horúce a ... štípu ... áu ... prestaňte ... už to bolí ... veľmi Zastavte to, neviem sa ovládať. Chcem piť, piť ... zabiť pre potravu. Kašlem im na všetko ... kašlem ... idem piť ... sať ... au bolesť zubov ... moje zuby mi vypadli a tlačia sa iné. Hlava ma bolí ... pomóc ... brucho moje ... nechcem nič ... bez bolesti byť. Dajte ... pokoj ... prestaňte. Zastavte to ... to bolí ... bolí, hrozne bolí. Cítim všetky orgány, každý čosi robí a koža ma páli ... celé telo mi horí ... horím, pomóc ... robte niečo ... som ako oheň ... čo Ste mi to urobili ... chcem ... chcem ... .“
„Výborne chlapci. Naše testy sú bez chyby. Sú už ľudia. Vidíme v räntgene všetko ako má byť. Ste priekopníci. Podarilo sa. Na Vaše kontá v bankách pribudnú peniaze, to je výplata pre Vás za túto prácu, ktorú Ste vykonali Vy a pracovníci tohto panstva. I dievčatám Brallovým a ich matke pribudnú tiež peniaze, za poskytnutie ich materiálu. Teším sa na ďalšiu spoluprácu s Vami. A teraz ma ospravedlňte, idem konať svoju povinnosť.“ a otočil sa a odišiel od Nich, aby dal príkaz jeho podriadeným na odvezenie upírov a potrebných materiálov do vládnej budovy tajných služieb.
A to je koniec upírov, vlkolakov a im podobným. Tajné služby to už ukončia.
Vysvetlenie
Tá operácia sa dá robiť i za pomocou hypnózy, kedy bi tí vlkolaci a upíri necítili takmer žiadnu bolesť. Iba snáď 5% z celkovej 100% bolesti. Toto by sa mohlo používať pri všetkých operáciách. A dokonca i u stomatológa.
Prístroj na vlkolakov a upírov, respektíve je zvuk, tlak zvuku, ktorý dokáže dať častice elementárne, elektróny a tím vlastne chemické reakcie zrýchliť o veľmi veľa. Jedná sa o to, že tlak -“vzduchu“ - zvuku narazí na elektrón, zastaví ho v jeho dráhe a podľa toho, akú má frekvenciu obehu okolo jadra, takou frekvenciou, ešte oveľa vyššou, je možné do elektrónu zvukom, tlakom zvuku udierať a elektrón zrýchli svoj pohyb po obežnej dráhe okolo jadra atómu. A takto to je z tímy prvkami, ktoré potom sú potrebné na zmenu žalúdku tráviaceho ústrojenstva a základnú stavbu a živenie sa telom upírmi krvou. Jedná sa o manipuláciu z génmi. Do tela sa vstrekne vzorka génov, a ešte niečo podľa ktorých a čoho sa bude telo prispôsobovať a meniť. Pričom nastávajú zmeny vo vnímaní, sú bolesti, malátnosť a podobne. Bez vyššie spomínaného prístroja by to trvalo veľmi dlho, možno až do smrti. No keďže tento prístroj zrýchli chemické reakcie, telo bude i rýchlejšie starnúť o takú istú hodnotu rýchlosti, ale vedomie – duša nezostarne. No keďže sú upíri a vlkolaci nesmrteľný, ich život sa asi len jemne skrátil, no či i naďalej zostanú nesmrteľný po tomto úkone je neznáme.
Lia Brall → Dez Lopéz
Lea Brall → Ton Swit
Nea Brall → Eon Lift
Lea Brall → Zal Tile
a iný