Choď na obsah Choď na menu
 


Hopsa - hejsa k oceneniu

17. 10. 2015

Hopsa – hejsa k oceneniu

     „Tak čo Ťa trápi?“

     „Halucinácie ... neviem si s nimi rady.“

     „Poradil si si s toľkými problémami, ktoré nik nevie vyriešiť a nejaké maličkosti ...“

     „To nie sú maličkosti.“

     „A čo také to je?“

     „Viete ... vysvetlil som mágiu pomocou fyziky, a všetci si myslia, že zvládnem telepatiu ... takmer všetci ju na mne používajú, a nechcú mi ju potvrdiť!“

     „A prečo by mali, veď je jasné že máš schopnosti.“

     „Ale všetci ju na mne používajú a nechcú sa k nej priznať. Je to o nervy, všetci telepatujú a nič mi o mojich prácach nepovedia. Iba sa vyhovárajú že je to démonstvo.“

     „Veď je známe, že to ničí veľa ľudí ...“

     „Áno, ale iba keď sa používa veľmi veľa a preháňa sa to s ňou a aj keď ich vedie zlý učiteľ. Viete, že i nôž sa dá použiť na vraždu i na krájanie syra, či chleba a podobne.“

     „To je pravda.“

     „A mágia je zatiaľ neprebádaná vedecky, tak si s ňou veľa ľudí nevie rady, aj keď majú nadprirodzené schopnosti. A potom veľmi trpia, bo ju nevedia ovládať a bývajú za to trestaný blázincom a podobne. Ale aj kvôli tomu trpia. Viete, magické schopnosti ak sa nepoužívajú, stavajú sa proti svojim vlastníkom – často sa toto chápe ako posadnutie démonom. Ale v podstate sú to nikdy nevyužité nadprirodzené schopnosti. Ak máte mlieko a nepijete ho, tak sa Vám pokazí, a v mágii je to to isté.“

     „Každý kto má schopnosti a nevyužíva ich je trápený?“

     „Áno, Ich vlastnými schopnosťami. Nepýtajú sa, proste ničia človeka až dokonca.“

     „Chápem. A Ty prečo nechceš použiť svoje schopnosti?“

     „Viete, dlho – predlho som tápal a snažil sa pochopiť mágiu pomocou vedy a veľa ľudí ma len trápilo telepatiou. Vždy vraveli, „pracuj – pracuj“, ale nič viac. Iba ma nútili pracovať, ale odmena žiadna. Len samé telepatie, a fyzicky nič, len trápenie. A nemá to konca kraja, samé bludy a halucinácie. Kedy to skončí?“

     „A kto Ti dával tú telepatiu?“

     „Všetci, z ktorými som o tom hovoril – aj kresťania ...“

     „Kresťania? – Tý by Ťa mali od toho odhovárať ...“

     „Viem. Hovorili mi, že je to démonské, ale inak ma v tom podporovali – iba samé halucinácie. Vraveli cez telepatiu, že mám pokračovať a pracovať, že je to prospešné a veľmi žiadané. Ale oficiálne ústami mi hovorili, že je to démonské a diabol ma ovláda a manipuluje so mnou, a zvádza ma z cesty.“

     „Ako si sa k tomu postavil?“

     „Neviem, čo je pravda, som z toho zmätený ...“

     „A vieš, že je to na niekoľkomesačné liečenie na psychiatrii?“

     „Áno. Nemám to však ako dokázať. Všetko je len telepatia – čili halucinácie. Už som aj prestal medzi kresťanov chodiť kvôli tomu.“

     „A ako dlho?“

     „Asi rok.“

     „A Máš už pokoj od telepatie – tých halucinácií?“

     „Vracia sa mi to v myšlienkach a snoch. Stále ma to prenasleduje ... neviem čo mám s tým robiť.“

     „Skúšal si jednoducho sa odreagovať a zmeniť stav mysle?“

     „Ešte som sa s tých hnusáctiev nespamätal. Nie som schopný ani sa sústrediť na meditáciu. Toľko bolo tej telepatie, až som skončil tu u Vás. Neviem, či bolo dobré, že som kedy zobral do ruky pero ... prečo som si radšej nevylámal prsty ... .“

     „Prsty za to nemôžu, iba ľudia. Ak je pravda čo hovoríš, Oni sú vinníci a mali by byť potrestaný. Škoda, že sa toto nedá dokázať. Bol si aj na polícii s tým?“

     „Veď by ma zatvorili do blázinca ...“

     „Je to žiaľ pravda. Mágia sa nedá dokázať. Iba výsledky – bosoráctva a posadnutie. A ak sa nikto neprichytí pri čiernej omši a nenahrá sa na magnetofón o čo prosil démonov, nič sa nedá dokázať – aká škoda.“

     „Čo mi radíte?“

     „Je to zapeklité. Ak sa spýtam dotyčných kresťanov, zamietnu to. Bo sa verejne vie, že kresťania prišli z démonstvami a diabolstvami a podobne. Dovtedy sa o tom nehovorilo. Kresťania to zamietnu, aj keď by to bola pravda.“

     „Čo budeme robiť?“

     „Čítal som Tvoje práce.“

     „Čo na ne hovoríte?“

     „Nerozumiem síce vede – fyzike a matematike, ale zhováral som sa o tom z odborníkmi na tieto veci a deje a povedali, že na také čosi by nevedeli ani pri desiatej fľaške vína prísť. A tvrdia, že nech to písal ktokoľvek, zaslúži si za tie práce minimálne Nobelovu cenu. Spytovali  sa ma, odkiaľ to mám.“

     „A čo Ste povedali?“

     „Že jeden môj známi je ten génius, ktorý tomu zasvätil aj svoje zdravie, a takmer s toho zomrel?“

     „Zomrel?“

     „Vieš, ak ktosi duševne ochorie, už nikdy nemusí byť taký, ako pred chorobou. Duševná choroba mení ľudí. A často až v základoch.“

     „To sa týka i mňa?“

     „Každého – bez výnimky.“

     „A ako to dopadlo u toho vedca?“

     „Chcel si tie práce prečítať podrobnejšie, ale uistil ma, že sú zrejme pravdivé a je tam takmer nemožné nájsť čo i len jedinú chybičku.“

     „To sú tak dobre napísané?“

     „Áno – klobúk dole.“

     „Ďakujem.“

     „Nemáš začo.“

     „Mám, ešte mi nik nepoďakoval a nepochválil ma za moje práce. Väčšinou len bosoráctva a klamstva. Nedočkal som sa odmeny – len peklo na Zemi. Viete si predstaviť, že mi stále hovorili telepatiou „Pracuj a pracuj a dostaneš za to peniaze, keď to dokončíš.“ To mi sľubovali stále, nemá to konca kraja a ja už ďalej nevládzem. Som zo silami v koncoch ...“

     „Neplač ... utíš sa. Viem čo prežívaš ...“

     „Neviete ...“

     „Viem ... som psychiater a chápem podceňovanie a tvrdú prácu bez odmeny a navyše z nervový temer denným vypätím a nepravdou.“

     „Čo mám teda robiť? – Oni mi stále tvrdia, že mám pracovať telepatiou, a fyzicky mi hovoria že je to démonské a mám s tým prestať.“

     „Chápem, je to rozporu plné.“

     „Ja by som ich dal pozatvárať a nech ich trápia tak, ako Oni mňa. Neviete, čo je to za peklo. Aj Boh kresťanský dal svojim verným služobníkom dôkazy viery. Ale Oni nič, iba pracuj a pracuj a je to démonstvo a je to démonstvo – nič viac. Som z toho na nervy. Neviem si s tým rady. Keby ma to aspoň neprenasledovalo ... čo mám robiť?“

     „Najprv sa musíš ukľudniť ... poznáš cvičenie na sústredenie sa na dýchanie v joge?“

     „Volá sa pránájáma.“

     „Výborne a pamätáš si naň?“

     „Prvé nácviky sú v polohe kočka a pes. To musíte si zaujať polohu na štyroch, čiže na kolená a zohnúť sa v pásy a oprieť sa dlaňami pred Vás a vyhnúť chrbát nahor pri výdychu a v nádychu prehnúť chrbát nadol a tak dookola a pomaly a sústredene. A v rytme v mysli počítať. Po krátkom čase sa mozog lepšie prekrví a upokojí Vás to.“

     „Čo keby si to skúsil.“

     „Tu?“

     „Áno, je tu dosť miesta ... neboj sa a do toho.“

     „Aký je dobrý tento psychiater“ pomyslel som si „A to som sa ho tak bál. Asi mu budem veriť. Ešte že nemám tak veľa liekov, ktoré by ma len zničili.

Mám sa sústrediť na dýchanie. Takže mám polohu psa a teraz sa nadychovať a vykrivovať chrbticu dohora, pomaly a pomaly aj vydychovať ... ráááz a som vydýchnutý, a chrbtica ja vyhrbená ... dvááá a vydychujem ... ráááz a nadychujem sa ... dvááá a vydychujem sa ... ráááz ... dvááá ... ráááz ... dvááá ...“

     „No vidíš, ako Ti to ide, len pomaly a nenásilne. V pokoji a kľude, v pokoji a kľude, v pokoji a kľude ... nikam sa neponáhľaj. Si v bezpečí, tu sa o Teba postaráme. Len dýchaj dostatočne a pokojne.“

     „Tak mi to pomohlo ... aj ma prestal bolieť chrbát, som ako nový človek ...“

     „Aspoň vidíš, že si cvičil dobre.“

     „Ďakujem, je mi oveľa lepšie.“

     „Tak, teraz Ti čosi prezradím, počúvaj dobre.“

     „Počúvam...“

     „Tvoje práce som dal na posúdenie a ak to bude pravdivé, či aspoň niečo sa  z toho bude dať vyrobiť, pôjde to do výroby a ak, tak i na tú Tvoju Nobelovu cenu. Tých kresťanov Sme dali obžalovať a potrestať. Pred súdom sa priznali. Súd už prebehol predvčerom a teraz sú už vo väzení, a Tvoji takzvaný priatelia. Len jedného Sme ušetrili, ktorému si sa zdôveroval a hovoril si Mu to, čo mne.“

     „Ďakujem, ja by som si s tým nikdy neporadil.“

     „Nemáš za čo a teraz choď do svojej izby, čaká Ťa tam ten Tvoj najvernejší a najlepší priateľ, ten, ktorému si to hovoril a ktorý si Ťa naozaj váži ... hopsa hejsa do nového života ...“