Choď na obsah Choď na menu
 


Múdrosť starobylej jogy

17. 10. 2015

Múdrosť starobylej jogy ...

    „To bolo včera hrozné, som unavený až hrôza.“ Pomyslel si pracovník v strojárenskej výrobe. „Včera sme mali dlhý deň. Dlho do noci sme museli splniť plán, bo bola veľká objednávka. A nik iný to nevyrába u Nás na Slovensku. Naša firma „a pousmial sa“, je jediná čo to vyrába. Ako je fajn, že Sme jediný, aspoň neprídeme o prácu. Ale tej námahy a presčasov. Je to síce o zlom krky práca – bo jej je veľa, ale dá sa. Ešte že som chodil nejaký čas na kurzy jogy. Skúsim si trocha oddýchnuť pomocou nej. Nehorázne sa cítim byť unavený.“

     Povedal si sám pre seba pracovník Lukáš a šiel sa naraňajkovať, aj keď bolo už pomaly desať hodín doobeda. Vytiahol si z chladničky  jednu klobásku, a našiel v dresy aj zopár rožkov, zo včera rána. Tak vytiahol tri a znovu šiel do chladničky, bo nebol ešte dobre prebudený po tvrdom spánku. A vytiahol z nej horčicu. Sadol si k stolu a naraňajkoval sa. Urobil si kávu po raňajkách a našiel kdesi v knižnici knihu Jogy, a začítal sa do nej. Čítal o meditácii. Knihu o nejaký čas zatvoril a zamyslel sa o meditácii. Hneď na to sa rozhodol pre riadenú meditáciu. Šiel do kútiku pre meditácie, ktoré si kedysi vybral a pripravil na ne. Ale keďže dlhšie necvičil, tak bol v kútiku menší neporiadok. Odložil veci z neho a našiel tam meditačnú podložku. Sadol si na ňu a čakal. Zatvoril oči a počítal od desať po jednu v sebe v duchu, nenásilne a pokojne. Snažil sa pri tom na nič nemyslieť. Po dopočítaní sa sústredil na dýchanie. Snažil sa dýchať pomalšie a pomalšie a pritom kontroloval dych. „Ako mi je príjemne. Konečne som opäť v svojej hladine. Už dlho som necvičil. Len telo je veľmi unavené. Ako to je? Vidieť v predstavivosti ako sa telo spamätáva a cítiť to a robiť to a veriť tomu. Tak sa tam píše. Je to sankalpa – čiže sugescia. Čo telu prikážem, to urobí. Tak ešte chvíľu ... Telo sa spamätáva ... telo sa spamätáva ... telo je spamätáva ... je fit ... telo je fit... telo je fit ... vidím, ako sa telo obnovuje ... vidím ako sa telo obnovuje ... vidím, ako sa telo obnovuje ... cítim to ... cítim to ... ááá- úžasné ... cítim, ako sa telo regeneruje ... cítim ako sa telo regeneruje a vidím to ... vidím to ... vidím to ... to je úžasné ... telo ma opäť počúva ... ako dlho som toto necvičil? Schopnosti ma našťastie neopustili ... hop treba ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to ... cítim to a vidím to ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to ... cítim regeneráciu tela ... cítim regeneráciu tela ... cítim regeneráciu tela ... úžasné pocity ... krásne ma šteklí celé telo ... fantastické! ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to a vidím to... cítim to a vidím to ... nestratil som schopnosti ... je to úžasné ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to a vidím to ... som takmer fit! ... vidím to ... cítim to ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... je mi krásne ... je mi krásne ... je mi krásne ... telo ma tak príjemne šteklí a príjemne svrbí ... najmä svaly ... tak ma šteklia svaly ... a celé telo a ja som akoby v nebi ... mám príjemné psychické pocity ... také je to nádherné ... pocity, na ktoré som už dávno zabudol ... prečo som len prestal cvičiť ... prečo? ... aha, veľa práce a Jana ma ... nestíhal som preto ... škoda ... opäť musím začať ... toto je opäť prvý krok k lepším dňom a lepšiemu zdraviu ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... cítim to ... vidím to ... cítim to ... vidím to ... je mi krásne ... cítim to ... vidím to ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... telo sa regeneruje ... je to krásne ... tie pocity ... krásne ... super krásne ... telo sa regeneruje ... a vidím to a cítim to ... už to je teraz iné ... telo oddychuje ... telo oddychuje ... ja duša oddychujem ... telo oddychuje a ja oddychujem ... telo a ja oddychujem ... telo a ja oddychujem ... telo oddychuje a ja oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... tak mi krásne, akoby som spal ... také krásne pocity ... už mi aj chýbali, počas necvičenia ... je mi tak krásne ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... oddychujem ... už som tak krásne pokojný ... tak mi je super ... akoby som dva dni spal a zobudil sa po dlhom a krásnom sne ... som tak oddýchnutý ... tak krásne som si odpočinul ... ešte zostanem v hladine ... je to fajn, taká meditácia. Človek si môže zlepšiť zdravie, tak ako ja teraz. ... Počujem, že ktosi prichádza, a otvára si kľúčom ... že by mama či Jana? Tak skončím. Budem počítať ... jeden ... dva ... tri ... štyri ... päť ... šesť ... sedem ... osem ...“

     „Ty opäť cvičíš?“ spýtala sa zvedavo Jana.

     „Vieš v akom som bol dezolátnom stave?“

     „Tie presčasy?

     „Áno ... už som nevedel, kedy si oddýchnem.“

     „A čo dovolenka na Kanárskych?“

     „To nie je joga. Počas jogy si oddýchnem viac než týždeň na Malte.“

     „To vieš tak dobre cvičiť?“

     „Áno, teraz som si to znovu potvrdil. A môžem opäť žúrovať.“

     „Čo?“

     „Iba vtip, vieš že nemám rád také akcie.“

     „Tak a mňa kedy zasvätíš do tajov tej mystickej jogy?“

     „Joga sama o sebe nie je mystická, ale tie zážitky sú krásne a nezabudnuteľné. Máš v nej pocit pokoja, kľudu a harmónie. A to Ti nik nedá. Nekúpiš si v obchode pocity také ako sa dajú zažiť cvičením jogy. Ani žiadne iné, iba snáď na erekciu a podobne. Či nejakú čokoládu, alebo dobrý a lahodný jogurt, či kávu alebo dobrý čaj. Ale pocity v joge, to je niečo úplne iné. Také čosi nezažívaš ani pri najlepšom sexe. Ani sex sa nechytá na tie pocity v joge.“

     „To je taká pôžitkárska?“

     „Ako sa to vezme. Ani spánok nemusí byť vždy dobrý. A ja som sa teraz opäť presvedčil, že počas desať minútovej meditácie som zažil veľmi silné a intenzívne pocity pokoja, šťastia a harmónie. A to Ti nik nedá. To je iba stav mysle. A v škole sa také čosi neučí. To získaš len v meditáciách a podobne. Ani vojny by nemuseli byť, keby každý cítil stav pokoja a mieru sám v sebe. Pocit pokoja, mieru, harmónie, neohraničenej lásky a podobne čo získaš počas meditácií, nič nenahradí. Len Boh a ... Ty ... teda u mňa.“

     „Mňa, to ma tak miluješ?“

     „Áno, preto som navrhol aby Sme sa vzali?“

     „To je pekné.“ povedala Jana a usmiala sa a objala Lukáša – svojho budúceho manžela.

     „Tak a kedy bude?“

     „Dohodneme sa z rodičmi, nemajú teraz dosť peňazí. Tá smrť  stála dosť peňazí. Moja babka ...“

     „Viem, nehovor to. Viem že si Ju mala rada a hovoriť o smrti, keď je taká čerstvá. Ale ak chceš môžeš sa my vyplakať na pleci. Chápem Ťa.“

     „Ty si taký super!“ a položila Mu hlavu na pleco a ticho plakala. On Jej hladil rukou jemne vlasy a hlavu a tešil sa Jej prítomnosti.

     Stáli tak a plakali asi päť minút. Potom Jana prestala a pozrela sa Mu do očí a povedala:

     „Milujem Ťa, ako nikoho ...“

     „Ja viem, preto Ťa tiež milujem ... Tvoja Láska je veľká.“

     „Neumri mi, prosím ...“

     „Neboj, Sme zasnúbený ... čakáme len na peniaze na svadbu. A vieš, že po smrti príbuzného nemôže byť nejaký čas svadba.“

     „Áno.“ A utierala si slzy.

     „Ešte že nemáš makeup. Ten by si už mala rozmazaný.“

     „Vieš, že ho nemám rada. Len ničí pleť, aj keď sa o tom píšu a nakrúcajú zbytočne reklamy. Po čase i tak pleť zostarne, a z makeupom ešte skorej.“

     „Viem. Aj preto Ťa milujem, bo si pekná aj bez tých hlúpostí.“

     „Sadnime si, kúpila som Ti musli tyčinky – viem, že ich máš rád.“

     „Aby som pravdu povedal, pred jogou som raňajkoval.“

     „Kedy to bolo?“

     „Asi pred štvrť hodinou.“

     „Tak ich dám do chladničky.“ A vstala a vložila ich tam.

     „Kde si ich kúpila a čo stáli?“

     „V Tescu, kus pätnásť centov. Teraz sú v akcii. Ako dobre, že máš byt.“

     „To mám vďaka sporeniu. Stará mať ma viedla k tomu. Od Nej mám ponaučenie a rôzne životné múdrosti. Ale aj Ona už nie je medzi nami.“

     „Nie všetci starší sú múdri.“

     „Hej, záleží, kde vyrastali a medzi akými ľuďmi.“

     „To je pravda. Kde človek vyrastá, tam sa v starobe často vracia a spomína ...“

     „Tak, ideme na múdrosť starobylej jogy?“

     ...