Choď na obsah Choď na menu
 


Pomoc ako z rozprávky

17. 10. 2015

Pomoc ako z rozprávky

     „Neboj sa použiť svoj intelekt ...“

     „Už minule som Vám hovoril, že sa bojím schizofrénie z toho.“

     „Ak budeš dodržiavať správne postupy ako sa píše v knihách, nezablúdiš. Len si musíš dávať pozor na to, čo cvičíš, a nevybočovať z cesty.“

     „Veď práve, nevybočovať z cesty. Ja mám iné schopnosti, než ako sa píše v knihách. A iné sa nedajú zohnať.“

     „Tak dodržuj aspoň nejaké základné a oporné body, a vytváraj si vlastné postupy na ich základe.“

     „Ako mi to navrhujete potom. Viete, jedna vec je meditácia, ale čo mám v nej robiť? Keď nie som schopný sám seba donútiť sa k cvičeniu a to pravidelnom. Neviem ako sa donútiť pravidelne cvičiť. Duchovia mi hovoria, že mám cvičiť, ale čo? To mi nepovedia. Sa im ľahko hovorí.“

     „Tak skús počas meditácie si niečo vsugerovať, napríklad zdravie.“

     „Ak si počas meditácie začnem hovoriť sám pre seba v duchu nejakú mantru - sugesciu, duchovia mi ju začnú opakovať a to ma znervózňuje a vyjdem z meditačnej hladiny. Tak si radšej nič nevsugerovávam, a len tak nepravidelne meditujem. Je to o nervi, ak mi ktosi počas segescií niečo trepe do hlavy. Viete, Tí duchovia mi nedajú pokoj ani počas meditácií. Často mi lezú na nervi. Je to akoby tá schizofrénia. Neviem čo mám vtedy robiť. Tak radšej iba meditujem a hlúpnem. Akoby ma Tí duchovia nechceli pustiť dalej v cvičení. Nechápem to. To som bol v minulom živote tak zlý, či čo?“

     „A nemáš nejaké meditačné CD?“

     „Viete, keď začínam cvičiť, prichádzajú mi na myseľ nejaké vedecké témy, a aj tie ma rušia. A nedokážem nemyslieť na ne. Predierajú sa von z hlavy do vedomie – pred vnútorný zrak. A ruší ma to pri meditácii.“

     „Tak to má iné riešenie.“

     „Aké?“

     „Pred tým, než pôjdeš meditovať, si daj pred seba pero a papier a buď pripravený na to, že budeš písať. A začni.“

     „To je dobrý nápad. Ďakujem“

     „Rádo sa stalo.“

     „Aké máš myšlienky keď medituješ, na čo myslíš, alebo aké myšlienky Ti Tí Duchovia dávajú do hlavy?“

     „Že vraj sa má Ľudstvo pohnúť v poznaní dopredu vo vede a duchovne. Má sa prejsť časom na Hinduizmus, Buddhizmus a Jogu. A k tomu sa má vo vede prejsť na vyšší stupeň poznania v kvantovej mechanike, a to oveľa. To čo by Ľudstvu trvalo asi 500 rokov sa má prekonať za nejakých 50 rokov môjho života. Mám napísať niečo o vede. Uviesť mám do povedomia ľudí aj stroj času a poskytnúť návod na jeho vyrobenie. Aj som to už sčasti napísal. Ale neviem ho vyrobiť, nerozumiem totiž elektronike a takým vedám. Ale viem na akom princípe pracuje. Mám napísať a poskytnúť nové lekárstvo pomocou tej kvantovej mechaniky. Viete, rád by som tomu veril, ale nie všetko mi Ľudstvo ako také čomusi uverí. Som rád, že mi nejaký dobrý ľudia pomohly, aby som zmenil svoju psychiatričku, na Vás. Vy Ste naozaj iná. Už som bol zopár ráz v blázinci ani neviem prečo, čo sa na mne lekárke nepáčilo. Je to akési divné. Stále to nechápem. Už ma tri razy liečili a nič. Necítim sa ako vyliečený, len to bola zbytočná strata času. Nepomohlo mi to.“

     „A čo tá umelá inteligencia, čo si hovoril minule?“

     „Mám už nejaký manuál na to aj knihu o programovaní v jazyku Basic, ale už je to dávno, keď som programoval, asi 25 rokov. A tri blázince mi spôsobili, že som všetko učivo aj o programovaní zabudol. Neviem kedy s tým začnem. Stále bojujem, ... som na to, nie som na to? ... stále to nechápem.“

     „Veď si vravel, že už vieš princípy a sú v podstate jednoduché.“

     „Je to tak, ale stále bojujem sám zo sebou. Nik okrem Vás mi neverí. A nedokážem sa prinútiť začať. Neviem kde je chyba, stále mám nejaké duševné anomálie, ktoré mi v tom bránia. Aj rodičia mi robia veľa blokád. Chcú aby som bol iný, ale nechcú vedieť, že choroba mi bráni vo všetkom, a keď mi čosi kážu, nezvládam to a najedujú sa na mňa a tvrdia, že so lenivý a nechcem pracovať. Ale mňa denne brzdí choroba. Je to o nervi, aj kamarát, ktorý mi veril, sa už dlhšie neozval, nereagoval na sms, ani e-mail, a ja neviem kde býva. Poznáme sa síce už niekoľko rokov, ale ešte som nebol u Neho. A zavolať Mu nemôžem, bo mám iný telefón, a v predajni mi zle prekopírovali telefónne kontakty na sim kartu. Tak som prišiel o všetky kontakty. A nemám Mu ako zavolať či poslať sms.“

     „Tak skús si trocha oddýchnuť. Pusti si nejakú hudbu a relaxuj. Môžeš pri tom myslieť na rôzne veci, aj na vedu. Len tak nechať voľne plynúť myšlienky, neriadiť ich, len sa nechať unášať hudbou. Myslieť na príjemné veci, na prácu, ktorá Ťa baví, na to, že raz budeš pracovať na tom, čo Ti dá aj nejaké potešenie. Každý človek by si mal sám pre seba nájsť hodinku či pol hodinky na zrelaxovanie a oddych. Aj po každej práci, ktorá prináša únavu, akúkoľvek. By mal človek relaxovať. Ak by to robil každý, vieš ako by bolo fajn na Svete. Ale Svet je žiaľ uponáhľaný a vedie len ku stresu a preťaženiu. Každý chce každému len rozkazovať, manipulovať, prevychovávať chce každý každého. Ale aby sám na sebe pracoval, to nikto neberie v úvahu. Každý vidí vo Svete len násilie a také sú potom aj deti a dospelý ich potom majú mimo kontrolu a preto sú zariadenia, ako napríklad polepšovne, väzenia a podobne. Ľudstvo je žiaľ také – nedokonalé. Ale Ty buď dokonalý, teda sa aspoň o to snaž. Preto cvič denne na sebe, ako Sme teraz hovorili.“

     „Ďakujem, skúsim to. Ale vypestovať si pevnú vôľu potrvá veľmi dlho. Neviem koľko. A len dúfam, že nebudem zabúdať čo cvičím.“

     „Tak si to píš.“

     „Postupy?“

     „Áno. A raz možno vyjde kniha, ktorá Ti urobí dobré meno, a staneš sa aj spisovateľom.“

     „Spisovateľom?“

     „Áno. Vieš, niekoľko vedcov, či mágov boli a sú spisovateľmi, a živili sa písaním?“

     „Že by?“

     „Áno.“

     „Čo ja viem ...“

     „Skús to. Začni najprv cvičením a do toho si zapisuj ako cvičíš a nezabudni na svoje postupy, ktoré si sám vymyslíš. Raz to možno budú cvičiť ľudia na celom Svete. A vryješ sa do pamäti Ľudstva, ako spisovateľ, vedec a mág.“

     „To by bolo skvelé, ťahajú ma také veci, ale písanie?“

     „Skús ... to ako si napísal pojednanie o cestovaní v čase či skôr Teórie o čase, ako si to pomenoval. Je to taká lahôdka, síce zatiaľ fantastická, ale ktovie či raz nevzídu z Tvojich prác aj nejaké fantastické prístroje.“

     „Že by?“

     „Áno. Skús nejaké napísať trocha či viac odborne, ako budeš schopný, a pošli to na prehodnotenie niekam, či niekomu, aby sa mohlo na Tvojich prácach niečo odborné začať.“

     „To je dosť riskantné.“

     „Viem, ale na to si prišiel ku mne, veď?“

     „Áno.“

     „Tak vidíš. Zmobilizuj sám seba a začni v písaní a cvičení. Svoje práce minulosti prepíš do odbornosti – aby Ťa nevysmiali kvôli neodborným termínom a preto nečitateľnosti Tvojich prác. Zatiaľ ich máš také, pre laikov. Ale odborníci nerozumejú jednoduchosti. Oni potrebujú zložité veci, inak nepochodíš. Tak to skús ...“

     „Znie to lákavo a rozumne. Len sa na to odhodlať. Neviem ako dlho sa budem rozhýbavať, ale skúsim to. A dúfam, že rodičia mi nebudú robiť problémy.“

     „Veď im to nemusíš hovoriť. Len sa zrazu raz dozvedia, že sa predávajú Tvoje knihy. A to ich prekvapí a budú na Teba preto iný. Bo uvidia a zistia, že tie knihy za niečo stoja, keď sa predávajú. A potom by Ti už asi nemali stáť v pokroku a v písaní. A potom im môžeš povedať, toto som dokázal a budem sa tým živiť, sami vidíte, že sa mi darí, a padnú im sánky a budú milo prekvapený, že niečo vieš robiť. OK?“

     „Ďakujem za podporu a rady. Rád Vás opäť navštívim. Vy Ste asi snáď jediný človek, čo mi verí. Okrem toho priateľa, ktorý sa neozýva, je mi drahý, lebo mi vždy veril, tak ako Vy mne. Ale neozýva sa. Ale raz si možno kúpi moju knihu ... ktovie? Tak Ďakujem a dovidenia.“