Teória Poľa
V tejto teórii bude v každom riadku vzorec pre výpočet potrebný pre manipuláciu aj pohnutím, zmiznutím teleportáciu či zmenou hmoty na inú hmotu, alebo na iný predmet či tvar A aj tento vzorec B=λ*E bude ohraničený v tejto teórii na oblasť, ktorej sa daný riadok týka. Napríklad riadok 32 platí len pre Našu Slnečnú sústavu, ktorú môžeme premiestniť na iné miesto pomocou tejto Teórie Všetkého, ale ako celok. Alebo Našu Slnečnú sústavu jednoducho zmeniť na inú hmotu, a podobne. A tak toto platí pre každý riadok Teórie Všetkého, alebo ju jednoducho premeniť na nič – čistú energiu a magnetizmus.
Teória Všetkého
Superrovnica
S-rovnica
- Nič (prazáklad všetkého, ale nemá to ani formu ani podobu)
- Vzorce pre Ducha – vedomie Boha a Jeho rezonancie
- Vzorce pre Ducha – vedomie Boha – pre schopnosť robiť zázraky
- Vzorce pre Ducha – vedomia bytostí – ich rezonancie
- Vzorce pre Ducha – vedomia bytostí
- Vzorce pre Ducha a Akášu (pamäť všetkého – nekonečná a nenaplniteľná – nikdy sa nepreplní)
- Vzorce pre Ducha – duchovné polia a vlny – ich rezonancie (pre zázraky)
- Vzorce pre Ducha – duchovné polia a vlny (zázraky už hotové – napríklad pamäť, schopnosť pohybu, schopnosť komunikácie inak a veľa iného)
- Vzorce pre čisté polia a vlny
- Vzorce pre Priestoročas a ich gravitácia a aj magnetické rezonancie – frekvencie
- Vzorce pre Priestoročas a ich gravitácie
- Vzorce pre Priestoročas a ich magnetické rezonancie (pre možnosť ovládanie času – pre stroj času)
- Vzorce pre Priestoročas 12 Dimenzií času – 15 Dimenzií času a priestoru dokopy
- Vzorce pre Priestoročas 3 Dimenzie priestoru – rôzne všetky dimenzie a paralerné Svety – ich priestoročas (ďalšie rozmery 15D x XD)
- Vzorce pre Superstruny a ich rezonancie
- Vzorce pre Superstruny
- Vzorce pre kvantovu mechaniku – Teória polí, vĺn, magnetizmu a magnetických rezonancií, gravitácie mikro aj makrokozmu
- Vzorce pre kvantovu mechaniku – magnetické rezonancie častíc
- Vzorce pre kvantovu mechaniku – časticové rozpadové rady – rovnice
- Vzorce pre kvantovu mechaniku – časticové rozpadové rady – tabuľky
- Vzorce pre kvantovu mechaniku – Sústava častíc (podobne ako Mendelejevova Periodická Chemická sústava Prvkov)
- Vzorce pre Atómovú fyziku – atómové jadro, výpočty pre p+, p-, n0, γ+, γ- voči atómovému obalu e-, e+, α+, α- a obežným dráham e+, e-, α+, α-
- Vzorce pre Atómovú fyziku – pre elektroniku (V, A, I, Ω, Watt, C, Q …)
- Vzorce pre Atómovú fyziku – Atómový obal, výpočty pre e-, e+ a ich orbity a aj α+ a α- žiarenia voči jadru a γ-, γ+, p-, p+, n0
- Vzorce pre Atómovú fyziku – Zmena hmoty na energiu a energie na hmotu E=mc2 ;m= E/c2 ;c2=E/m
- Vzorce pre chémiu – Mendelejevova chemická periodická sústava prvkov
- Vzorce pre chémiu anorganickú a organickú
- Vzorce pre Klasickú fyziku Galileiho a Newtona
- Vzorce pre fyziku Einšteina, teória relativity a podobne do rýchlosti svetla
- Astronomické vzorce pre Našu planétu (Galilei, Newton, Einštein)
- Astronomické vzorce pre Našu planétu Zem a Mesiac – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Našu Slnečnú sústavu - jednotlivé planéty a obežnice – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Inú Slnečnú sústavu a Jej jednotlivé planéty, kométy a i – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Našu a Inú Slnečnú sústavu – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Našu a inú Slnečnú sústavu vzhľadom na „single“ vesmírnych objektov – vzťažné sústavy (čierne diery, meteorické roje, kométy a podobne)
- Astronomické vzorce pre Našu Slnečnú sústavu vzhľadom na Našu Galaxiu – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Našu Slnečnú sústavu vzhľadom na našu Galaxiu a inú slnečnú sústavu v Inej Galaxii – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Našu Slnečnú sústavu a Jej vnútorné objekty vzhľadom na Našu Galaxiu a iné Slnečné sústavy v inej Galaxii – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Našu Slnečnú sústavu – ako celok vzhľadom na Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre iné Vesmírne objekty v Inom Veľkom Tresku vzhľadom na Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Inú Slnečnú sústavu v Inom Veľkom Tresku vzhľadom na Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Iné Vesmírne objekty v Inej Slnečnej sústave v Inom Veľkom Tresku vzhľadom na Náš veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Iné Slnečné sústavy v Inej Slnečnej sústave v Inom Veľkom Tresku, vzhľadom na Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Iné Vesmírne objekty mimo Iné Slnečné sústavy v Inom Veľkom Tresku vzhľadom na Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Iné Galaxie v Inom Veľkom Tresku vzhľadom na Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Iné Veľké Tresky vzhľadom na Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Náš Vesmír a Náš Veľký Tresk – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Náš Vesmír a Náš Veľký Tresk a iný objekt v inom Veľkom Tresku v Našom Vesmíre – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Náš Vesmír a Náš Veľký Tresk a Iné Slnečné sústavy v inom Veľkom Tresku v Našom Vesmíre – vzťažné sústavy
- Astronomické vzorce pre Iné Vesmíre a Náš Veľký Tresk a Iné Vesmírne objekty v Našom a Inom Veľkom Tresku – vzťažné sústavy
- Všetky Vesmíre a všetky Veľké Tresky v existencii – vzťažné sústavy
Treba dokončiť!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Poopraviť
V tejto teórii sa v každom riadku počítajú veličiny v nej napísané. Ale výsledok budú Hz – frekvencie a sila magnetického poľa o neznámych frekvenciách, ktoré budú potrebné na ovplyvnenie toho, o čo sa v danom riadku píše. Teda na ovplyvnenie aj hmoty, času, priestoru, a veľa (všetko) iného. Aby sa dalo ovplyvniť a dematerializovať hmota, a naopak, zhmotniť duch. Alebo, ako spôsobiť, aby bolo možné vsunúť hocičo do hocičoho. Aj hmotu do hmoty. Akúkoľvek hmotu do akejkoľvek hmoty. Bez jej roztavenia a podobne. Teda pôsobiť magnetickou rezonanciou a magnetickou silou na ovplyvnenie hmoty, času, priestoru a všetkého, čo sa píše v tejto Teórii Všetkého. Hodnoty budú v Hz a sile magnetizmu. No, na to je potrebné vedieť, Energiu a rezonanciu toho v konkrétnom riadku Teórie Všetkého a čo je v nej, z čoho vyjde potrebná frekvencia a sila magnetického poľa, na jej ovplyvnenie v konkrétnom riadku a konkrétnu jednotku a veličinu.
Teda, hmota v pôvodnom stave má inú frekvenciu, ako keď je roztavená. A toto sa musí podľa Teórie Všetkého vypočítať. Teória všetkého slúži pomocou všeobecného vzorca pre všetko existujúce, aby sa dalo zistiť, ako ju ovplyvniť magnetickou rezonanciou a silou magnetického poľa (Hz a E), aby sa dalo všetkému zmeniť stav na iný stav, pri ktorom bude možné robiť i zázraky – doslovne.
Na to však, ako sa iste už domnievate, bude treba akúsi rádiostanicu, ktorá bude ovplyvňovať danú hmotu či čo sa robí pomocou tejto teórie. Teda akási rádiostanica, bude mať frekvencie od absolútnej nuly, až po neviem aké frekvencie, ktoré sú určené pre hmotné a nehmotné veci a deje. Ale, bude treba o určitej sile vysielať tieto frekvencie, aby nedošlo k ovplyvneniu aj iného naokolo, ale len na danú vec.
Ale, budú na jednu vec viacej frekvencií, na veci v jej roztavenie, zhustenie, zmrznutie, ohýbanie a podobne. Teda, okrem základného vzorca Teórie Všetkého, budú aj iné vzorce Teórie všetkého, na dané vlastnosti hmoty a všetkého – na jej rôzne ovplyvnenie.
Viacej o tomto hovorí Rozhranná Technológia odo mňa – Martina Holovanišína.
Prvá kapitola – 1. riadok Teórie Všetkého
Viete čo je nič? ... nič je proste nič. Nič neexistuje, to je nič. Ale, keďže existujeme – to je už niečo, to Sme My. A My existujeme, takže Sme niečo – teda, pre Nás živých, niekto. A toto je prvý riadok Teórie Všetkého.
Najprv bolo nič. Teda aspoň o tom nič nevieme. Keby nič bolo niečo, tak by Sme o tom vedeli. Ale keďže o tom nič, nič nevieme, tak nič neexistuje. A keďže Sme niečo – teda niekto, tak Sme – existujeme. A preto aj nič je v prvom bode Teórie Všetkého niečo. A čo je to nič v prvom bode? Je to zhluk ničoho, teda aspoň pre Nás je to nič. Bo to nemôžeme zmerať nijakými našimi prístrojmi – technikou. A ani to necítime, a nijako inak nevnímame Našimi zmyslami. Ale keďže to nevidíme a necítime, tak to aj napriek tomu existuje ... alebo existovalo?
Na počiatku všetkého, bolo už spomínané nič. A toto nič nedokážeme nijako zmerať a ani to vycítiť ničím, ani Našimi zmyslami. Ale to neznamená, že to nič neexistuje, teda, neexistovalo. Veď aj dnešné rádiové a TV či SAT vysielanie necítime, nevidíme, nepočujeme. Ale i tak existuje. Je všade okolo Nás. Aj keď nechceme, aj tak vysielajú. Je to mimo Nás. A aj vesmírne objekty vysielajú rádiové vlny, ktoré dokážeme zachytiť rádio teleskopom. A potom to previesť do počuteľného zvuku, a aj to dokážeme vyobraziť na monitory počítača, notebooku, tabletu a podobne.
Takže, takto nejako je to z vlnami, ktoré nijako bez techniky nie sme schopný dokázať. A takto je to aj z ničím. Nič neexistuje preto, lebo to nevieme nijako zachytiť. previesť do Nám vnímateľnej podoby. A to značí, že to nič, nemá ani formu, a ani podobu. Teda ju aspoň nemalo v začatí všetkej existencie – na počiatku všetkého. Prvopočiatok.
Ale, aby som Vás ďalej nenapínal, tak to napíšem inak. Vedecky ako laik. Už som spomínal, že aj Vesmírne objekty vysielajú rádiové signály, a možno i televízne – podobne ako šum známi pod pojmom „zrnílek a šumílek“. Tak sa kedysi hovorilo TV signálu – analógový, ktorý bol mimo frekvenciu vysielania. Alebo keď vypadol signál, tak na obrazovke bol len „šum“ vidno a aj v reproduktory to šumelo ako more. A toto, je nič. Teda, v prvom bode, toto nič, je šum.
A okrem toho, že tam kdesi na počiatku Všetkého bol šum, rádiový, TV a podobne, bolo aj vedomie. Ako je známe, mozog vysiela rádiové vlny. Hovorí sa tomu EEG. A dá sa pomocou prístrojov zachytiť. A teda je dokázateľný. Mozog produkuje „rádiové“ vlny. A toto má dosť blízko vedomiu. Ak by niekto chcel dokázať existenciu duchov v priestore, dá sa to pomocou rádia. Ale toto rádio, musí byť naladené na vedomie. Podobne ako EEG. Každý duch, má totiž svoje jedinečné „rádiové“ frekvencie. „Určené“ len pre jednu bytosť astrálnu – pre jedného ducha. Lenže, je toľko bytostí, že sa na jednej ruke nedajú spočítať. Proste ich je veľa. A to značí, že tieto vedomia v ničom, muselo byť veľmi veľké. Či nekonečné, žiaľ netuším. Ale – jeden nikdy nevie, možno.
Takže, vedomie bolo náhodne si seba samo uvedomilo. Vedomie si uvedomilo v tomto ničom samo seba. A už sa dostávame do druhého bodu Teórie Všetkého. Ale ešte dodám, že toto nič v prvom bode – v neexistencii ničoho, len toho niečoho v ničom. Nič v ničom, bol zhluk praenergie, premagnetizmu, pravĺn a prarezonancií. A aby som bol ešte presnejší. Tak to boli vlny, polia, magnetizmy, energie v nulových hodnotách. Teda, ako elektrón v pokoji. Alebo fotón v pokoji, bez pohybu. Alebo aj iné častice bez pohybu. Ale, že to nie je možné? – vtedy to bolo možné, lebo to nebolo nič. Len tak to bolo. Bolo nič vĺn, polí, magnetizmov a energií a aj vedomia. Ale toto vedomie kedy vzniklo a ako, žiaľ zatiaľ neviem. Ale, prvá bytosť ktorá vznikla v ničom, bol Boh. A už sa dostávame do druhého bodu Teórie Všetkého.
Aby som nezabudol, v prvom bode na prvopočiatku všetkého, boli praenergie, pramagnetizmy, pravlny, pramagnetické rezonancie. Ale v inej – nulovej frekvencii. Pohybovali sa možno dľa Teórie chaosu. Nemali tie pohyby ani hlavu ani pätu – bol v tom chaos. Ale neorganizovaný. Ale, postupne sa začalo v tom chaose vynárať – tvoriť vedomie – Boh a toto vedomie – prvé v vo všetkom, začalo ovládať tento chaos. A začalo to byť riadené. Riadený chaos.
Druhá kapitola – 2. riadok Teórie Všetkého
A dostali Sme sa do riadeného chaosu. Ale, je známe pojednanie aj Teórie chaosu. V druhom bode Teórie Všetkého, sa teda hovorí o riadenom chaose a o postupnom vznikaní vedomia Boha. Keď si Boh – prvé vedomie v existencii, začal seba uvedomovať. Nebol hneď géniom. Postupne sa začal hrať z tým, čo bolo naokolo Neho. Z praenergiami, pravlnamy, pramagnetizmom, a pramegnetickými rezonanciami. A tak postupne nadobúdal s tým zručnosť. Postupne zmúdrieval. Ako dlho toto trvalo, neviem. Možno celú večnosť, než si sám Boh začal uvedomovať. Že môže vďaka pramagnetickou rezonanciou spojiť praenergie, pramagnetizmy a pravlny dokopy. A tieto „veci“ medzi sebou meniť, spájať, rozpájať. Dať im rôzne väčšie či menšie zhluky, obsahy, hmotnosti a kopec ďalších vlastností. A toto dokázal vďaka magnetickým rezonanciám, ktoré používal na spájanie týchto veličín a „prvkov“. A už tu, vznikajú prvé vzorce (ne-)hmotu. Postupne prichádzal na to, že aby mohol narábať z týmito „prvkami“, musí mať IQ, pamäť – všetky potreby pre schopnosť žiť a rozvíjať sa, v oblasti psychiky. Vtedy totiž ešte nemal telo, len Jeho psyché sa motala po „nestvorení“ – vtedy totiž ešte neexistoval 3D a ani 4D priestor. Ale keďže boli už vtedy pra-magnetozmi, už to bol základ pre 3D priestor. Veď je známe, že gravitácia tvorí priestor, a magnetizmus je v podstate to isté, len na iných vlnových dĺžkach. Toto bol prazáklad 3D a 4D priestoru, inak – časopriestoru. Veď magnetické pole elektrického vodiča robí to isté z kompasom, ako gravitačné pole Zeme. Ale, pole elektrického vodiča je slabé, aby dokázalo pohnúť vesmírnym objektom. Toto robí v oveľa väčšom merítku Zemské gravitácia a gravitácia Vesmírnych objektov. Boh prišiel na to, že Jeho pamäť aby fungovala, potrebuje určité spomienky si uchovať, a toto uchovanie sa stará magnetická rezonancia, ktorá „zviaže“ spomienky, ktoré sú na bázy polí, vĺn, magnetizmov a energie. Teda prišiel na to, ako si uchovať pamäť – a toto robí magnetická rezonancia. „Priviaže“ obrazové a vnemové spomienky na pamäť magnetickou rezonanciou. A IQ sa pomaly zdokonaľovala vďaka pamäti. A keď si zapamätal, ako funguje jedno – skúsil to i z druhým. A tretím a takto začal kombinovať. Niečo Mu vyšlo, niečo nie. A tak začal rozvoj Jeho IQ – proste skúšal a porovnával jedno z druhým a to do nekonečna. A prišiel na to, ako stvoriť z týchto „prvok“ čosi, vďaka magnetickej rezonancii. A Jeho pamäť a IQ sa začalo rozvíjať. Schopnosť pamätania si a schopnosť kombinovania „prvkov“ v niečo.
Tretia kapitola – 3. riadok Teórie Všetkého
A Sme v ďalšej kapitole. Tu sa dozvieme, že Boh stvoril svoju psyché v minulej kapitole. Na základe magnetických rezonancií. A to IQ a pamäť. A aj nejako vedomie začal sám v sebe zväčšovať, aj spolu z „prvkami“, čo vtedy sa učil ovládať.
Až sa toto Boh naučil, tak prišiel na to, že môže okrem svojej psyché meniť a rôzne ovládať z „prvkami“ okolo seba. A tak začal robiť prvé zázraky. Rôzne manipuloval a ovládal a narábal z týmito „prvkami“ a kombinoval ich medzi sebou navzájom. Mal na to vtedy dostatok „času“. Nik Ho nekritizoval, nesúril Ho a nemanipuloval Ho nikto. Mal na všetko podmienky. Ak urobil chybu, tak to rozviazal a skúšal to znovu, trocha inak. A to dovtedy, až Mu to vyšlo. A toto robil na základe magnetických rezonancií, pomocou ktorých zviazal na seba rôzne „prvky“, a ich objemy, hmotnosti, obsahy a podobne aj z hustotou rôznych prvkov. A tu sa Boh vďaka tomuto učil robiť prvá zázraky. Spájať „prvky“ na seba a tvoriť prvé objekty – zázraky.
Tu zostáva na mieste jedna malá poznámočka, a to, čo je zázrak, teda prvý zázrak. A tak je na mieste, že už prvý zázrak v prvom bode Teórie Všetkého je zázrak to, keď si Boh uvedomí Sám Seba. A toto nedokázal nik. Iba jeden, a to Boh. V neesistencii si Boh uvedomil Sám Seba. A prvé ďalšie zázraky sú to, že prišiel na to, že môže svojou vôľou ovládať „prvky“ naokolo seba.
Štvrtá kapitola – 4. riadok Teórie Všetkého
Takže už vieme, že Boh a Jeho vedomie – teda Boh, vznikol zázrakom – že si zázračne uvedomil sám seba, a potom začal rôzne narábať z „prvkami“ naokolo Seba a do toho aj rezonancie začal používať na spájanie „prvkov“ naokolo.
A z toho začal pomaly budovať ďalšie bytosti a aj iné „vecičky“, teda nejaké tie zhluky spojení praenergií, pravĺn, pramagnetizmu, prapolí a prarezonancií. Ale aj ich vedomia, pamäť a IQ a aj do nich dal aj vôľu a podobne, aby aj oni boli schopný narábať z týmito „prvkami“ naokolo. A teda im dal aj magickú moc – teda schopnosť narábať s „prvkami“. A na to im dal do ich vedomia aj magnetické rezonancie, ktoré toto umožňovali. A začali aj oni robiť zázraky naokolo a spolu.
Teda, Boh utvoril sám zo seba Nové bytosti. Použil pri tom rozdelenie Svojho vlastného vedomia, na vznik Nových bytostí. Teda, Nové bytosti vznikli z Boha. Boh totiž sám prišiel na to, že pri narábaní z „prvkami“ naokolo seba sa vysilí a stráca schopnosť s nimi narábať. Ale keď si oddýchne a začne po oddychu a po narábaní potom zistí, že Jeho vedomie sa zregeneruje a je opäť schopné narábať z „prvkami“. Tým prišiel na to, že dokáže sa zotaviť a spevniť si vedomie. Ale po čase prišiel na to, že si dokáže oddeliť Svoje vlastné vedomie a dať si Ho späť do seba. A keď potom po nejakej úvahe zistil, že by mohol dokázať takto oddeliť Svoje vedomie, a dať Mu potom vlastnú jeho vôľu. Aby malo toto nové vedomie aj vlastnú vôľu a vlastné a neutrálne od Boha myšlienky, pocity, IQ, pamäť a iné vlastnosti ako samotný Boh. Teda odlišnú identitu, a podobne. A začal teda tvoriť nové bytosti a aj im potom dával rôzne funkcie a začal sa prvý Spoločenský život, prvých bytostí. A toto vďaka tomu, že do ich vedomia dal magnetické rezonancie, ktoré ich vlastnosti, vedomia, IQ, pamäť a schopnosť narábať z „prvkami“. Takže magnetické rezonancie vo vedomí nových bytostí boli kľúčom ku vzniku schopností nových bytostí. A tak sa začalo obdobie poznávania sa.
Piata kapitola – 5. riadok Teórie Všetkého
Boh začal potom do ich vedomí dávať aj schopnosti rôzneho zamerania. Niekomu dal také a inému také či onaké vlastnosti. A to do ich vedomia. A ako som spomínal, tieto vedomia boli vytvorené s Boha. Teda mali Božské vlastnosti – sčasti. Boh si začal uvedomovať aj to, že raz Mu môže ktosi protirečiť. Tak dal do vedomí týchto bytostí aj Lásku a podobne. Aby sa nik voči Nemu nepostavil. Ale, nastalo to až oveľa neskôr. Ale vďaka Bohu, že až keď bolo všetko tajné vytvorené. Až po opatreniach, ktoré by znemožnili, aby sa proti Bohu ktosi postavil a začal Mu škodiť. Zrejme aj s týmto Boh rátal.
A tieto schopnosti, ako som spomínal, mali všetky bytosti vtedy dané do ich vedomí vďaka magnetickým rezonanciám, ktoré držia ich vlastnosti na uzde – teda majú schopnosti psychické, ktoré im určil sám Boh.
Šiesta kapitola – 6. riadok Teórie Všetkého
A tu v tomto bode, keď dal novým bytostiam aj schopnosti a slobodnú vôľu, tak Boh vytvoril v nich aj pamäť. Ale, aby si bol istý, že nik nikomu neublíži, teda, že nik nebude robiť nikomu zle, za chrbtom Boha. Tak Boh vytvoril tzv. Akášu. Čo mystici chápu ako pamäť všetkého. A od tejto chvíle sa začala písať. Zaznamenávať sa do nej všetko, čo sa kde dialo. Či už tam bol či nebol prítomný. A jedná to od všetkého nezávisle, okrem Boha. Iba Boh má k tomu – k tej Akáši slobodnú vôľu s ňou narábať. Iný z nej môžu čítať. Ale nik ju neviem ovládnuť. Toto môže len Boh. Zaznamenáva všetko. Aj pocity, myšlienky, aj skutky a veľa iného. Teda, všetko iné. Aj keď niekto pomyslí veľmi zle na svojho blížneho a bude mu priať v živote len to zlé, aj to sa zapíše do akáši. Ale, aj dobré veci sa tam zapíšu – skrátka aj myslenie toho či onoho, aj mravčeka. A na základe čoho Boh potom dal dotyčnému odmenu, či trest. A to bude tak až na večné veky – do nekonečna. Do nikdy nekončiaceho sa času.
Táto Akáša, pracuje niečo ako keď Vás ktosi nahráva na videokameru a magnetofón a toto si poctivo zapisuje do denníku. A keď zistí, že komusi nezištne pomohol, tak toho dotyčného odmení . Ale naopak, rúhača a zlé skutky budú potrestané. Toto všetko je v Akáši. Je to taká pamäť všetkého – celého stvorenstva. Zaznamenáva sa niekde, kde nevládne magnetofón, či videokamera, ale oveľa dokonalejšia technológia, ktorú My tu na Zemi zatiaľ nepoznáme. Ale je dokonalá a nikdy sa nepokazí, a nik iný ju nemôže vymazať, či nejako poškodiť. Na to Sme My všetci krátky. Toto si Boh stráži – a dôkladne.
Siedma kapitola – 7. riadok Teórie Všetkého
Ako som už spomínal v niektorej kapitole, že Boh dal aj ostatným bytostiam vtedy aj magnetické rezonancie, ktoré dokážu narábať z okolitými „prvkami“. Teda z pramagnetizmom, pravlnami polí, vĺn a magnetizmov, ale aj praenergiami a podobne. A táto magnetická rezonancia, je vlastne zhluk tzv. magickej moci, ktorá viaže „prvky“ pra-„prvkov“ na vedomie bytostí, o určitých parametrov. Ako je hmotnosť, hustota, objem, množstvo a podobne. A týmto dokážu dotyčná bytosť robiť zázraky – ovládať tieto prvky. A to sú vlastne zázraky. Pohyb čohosi, bez fyzického kontaktu použitím psychických síl vedomia bytostí.
Ôsma kapitola – 8. riadok Teórie Všetkého
A v tomto riadku v tejto postupnej vyspelosti existencie, dal Boh okolitým bytostiam – vedomiam aj schopnosť pamäte, IQ, a podobne psychických schopností potrebných pre život. A to ku každej tejto schopnosti dal každej bytosti na to určenú magnetickú rezonanciu, ktorá viaže ich schopnosti na dané vedomie, aby im to „neuniklo“, ale im to zviaže z IQ, pamäťou a podobne z inými psychickými vlastnosťami. Aby si pamätali a dokázali z tým narábať akokoľvek budú potrebovať. A pod týmto sa rozumie aj pohyb, aby sa boli schopný pohybovať v neexistencii a neskôr, keď bola stvorená existencia, Boh to dal do súvisu aj z astrálnymi telami a telami hmotnými. Naviazal to na ne, a z toho vznikol človek a všetky bytosti žijúce v celom Vesmíre, nielen na našej planéte.
Do týchto schopností patrí aj schopnosť komunikácie z okolitými bytosťami, a veľa iných možností, ktoré majú bytosti, a obyvatelia Vesmíru. Ale, všetky tieto vlastnosti sú z vedomím spojené pomocou magnetických rezonancií, ktoré robia schopnosti bytostí. Ale to v „nehmotnom“ poňatí. Ale, ak sa stane, že nejaký zlý človek odhalí toto tajomstvo, a zničí nejakej bytosti schopnosti pomocou zlej – čiernej mágie, tak ho za to čaká veľmi krutá odmena. Nepomôžu mu žiadne opatrenia. Aj toto sa totiž zapisuje do Akáši. A Boh je na takéto zlé skutky veľmi prísny, a nedovolí, aby bolo niekomu takto ubližované. Vtedy sa Boh mení na krutú bytosť a kruto trestá. Nepomôžu Vám nijaké modlitby a výhovorky na neviem aké nezmysle. Preto si rozmyslite, čo robíte, a najmä ako. Ak robíte zle, dostanete aj Vy zle, ale dupľovane – bo je to úmyselné. A ak by to bolo neúmyselné, aj tak budete za to trestaný. Bo to je jeden z najťažších hriechov v celom stvorenstve. Výhovorky sa neakceptujú v týchto prípadoch ... .
Deviata kapitola – 9. riadok Teórie Všetkého
A tu treba už konečne spomenúť, čo sú to tie vlny, polia, magnetizmy, energie, magnetické rezonancie a podobne. Teda, ich pra ... . existencie.
Spomínal som pra ... „prvky“, čo sú v skutočnosti polia, vlny, energie, magnetické rezonancie a možno sú aj iné ... . Ale ja viem len o týchto. Tak Vám to teda prezradím:
Každá vlna, pole, energia, a magnetická rezonancia a možno i né „prvky“ majú svoje frekvencie, niečo ako Rádio stanica či TV alebo SAT stanica, ktorá má svoju frekvenciu v rádii, či tv alebo satelitnom prijímači. Ale to je známe dnes, to čo bolo v minulosti, keď Boh tvoril prvé bytosti, tak boli iné frekvencie, než aké poznáme teraz. Majú oveľa jemnejšie – oveľa jemnejšie frekvencie. Odlišné od tých, ktoré poznáme teraz. A o veľmi veľkom „skoku“. Ale, žiaľ neviem aký veľký je ten skok medzi týmito frekvenciami. A to značí, že by sa dalo ich nejako „osedlať“, aby nás poslúchali, a mohli by sme potom robiť zázraky podobne ako tie prvé bytosti, a dokonca aj ako Boh. Mohli by Sme vyrobiť prístroj na mágiu – teda, robiť zázraky pomocou techniky. Ako napríklad, keď niekomu vypovie oko, odumrie, môžeme tomu dotyčnému vyrobiť iné, také isté, ale dokonale zdravé. A to každý orgán, a či končatinu, alebo len napríklad korienky vlasov na jeho hlave ozdraviť, aby mu rástli vlasy.
Že je to nemožné? Tak si spomeňte na 3D tlačiareň, zatiaľ vie robiť len zopár materiálov, ale časom ľudia prídu na to, ako vyrobiť čoraz náročnejšie materiály až prídu postupne na všetky materiáli, ako vyrobiť iba z čistej energie, a budú tvoriť tieto 3D tlačiarne aj živé orgány pre tých, ktorým zlyhajú ich orgány. Potom aj dokážu postupne vytvoriť aj nových ľudí, kópie z človeka, a potom príde aj na teleportáciu. Ako? Nechajme sa prekvapiť. Tí najmladší, ak nepomrú mladý, tak sa toho možno dožijú. Budú svedkami čoraz väčších a väčších zázrakov pomocou 3D tlačiarní. Potom bude zostávať len, aby bola čo najrýchlejšia a najdokonalejšia. Treba toto strážiť!!!
Medzi – kapitola
Tak, a dostali Sme sa až po základ priestoročasu. Ešte Ste sa nenahnevali na moje poznanie? A ešte Vás to neomrzelo? Možno Ste veriaci a tomuto neveríte ... ale zatiaľ nik nevie o tomto toľko, koľko je tu písané. Ale časom sa možno nájdu taký, ktorý toto všetko doplnia, upravia a zmenia. Treba len na to čakať, kto príde po mne – múdrejší a vzdelanejší. Ja som len taký šuplikant.
Ideme ďalej? – tak do ďalšieho čítania
Desiata kapitola – 10. a 11. riadok Teórie Všetkého
Asi už viete, čo je priestor – 3D to je jasné. A viete aj to, čo je priestoročas? – tiež 3D, ale je tam vlastne 4D – tým naviac 1D je čas. Čo je dokopy časopriestor. 3D sú tri rozmery, a to šírka, výška a hrúbka. A štvrtý rozmer je čas. No kedy si to tak nebolo. Vtedy, keď začínajú tieto riadky spomínať prvý riadok Teórie Všetkého. Ako to bolo vtedy? To žiaľ momentálne neviem. Ale môžem Vám povedať čosi s prítomnosti.
Časopriestor som už spomenul, to je to 4D. Teda šírka, výška, hrúbka a čas. Ale, je tomu naozaj tak? Veď pohyb časom, je vlastne tiež pohyb priestorom. Einstein písal, že pohyb časom sa deje pohybom v priestore. Čím rýchlejšie sa pohybujete, tým pomalšie Vám idú hodinky. A teda, dajme do zreteľu, že čas je pohyb. A pohyb sa meria aj v priestore. Čo je priestor už viete, je to 3D a teda šírka, výška a hrúbka. A pohyb v 3D priestore – najmä jeho rýchlosť, sa meria v priestore. A priestor je 3D. To značí šírka, výška a hrúbka. A čo ak aj čas má výšku, hrúbku a šírku? Teda, čas je tiež pohyb. A to pohyb do minulosti, prítomnosti či budúcnosti. Čo by značilo, že aj minulosť má šírku, výšku aj hrúbku. A aj prítomnosť má šírku, výšku a hrúbku. A aj budúcnosť má šírku, výšku a hrúbku. A to máme už deväť neznámych pre Ľudstvo veličín, premenných a podobne. A toto žiaľ je len teoretické. Zatiaľ túto možnosť nik nevynašiel. Som prvý, kto mi toto doplní? Či poopraví? Ale asi nikto, hneď na začiatku mi to zrejme vedci odvrhnú, ani toto nebudú čítať. A keď budú, budú skeptický a neuveria mi. Ale čo už, nikomu nemôžem vnucovať svoje myšlienky. Je to každého osobná vec, čo číta. Tak ja Vy, čitateľ, porozumejte a dumajte, či budete čítať ďalej... .
Ako bol vlastne „vyrobený“ 3D priestor? A potom aj 4D priestor?
Tak do toho:
3D priestor, aby držal pokope, musí ho niečo viazať na priestor pôvodný z neexistencie. Teda, z prvého riadku Teórie Všetkého. A to je niečo, ako už spomínaná magnetická rezonancia, ale ešte aj čosi naviac. Ide o to, aby súčasný 3D priestor naviazaný na priestor neexistencie držal. Potrebuje aj magnetické rezonancie. Ale aj gravitáciu. Ako je poznatok z Teórie Relativity, že gravitácia robí zakrivenie priestoru, tak je základom aj pre Náš súčasný 4D časopriestor. Teda, okrem magnetickej rezonancie, aj gravitácia hmotných objektov Vesmíru tvorí časopriestor. To je známe z Eisnteinových prác. A máme základ pre udržanie 4D priestoru na základoch priestoru a času z neexistencie – z prvého riadku Teórie Všetkého.
Jedenásta kapitola – 12. riadok Teórie Všetkého
A tak dodajme k priestoročasu. Každá oblasť v priestoročase, 4D, má svoju jedinečnú hodnotu. Teda hodnotu, ktorá inde nie je. Takže nemôžu existovať dve rovnaké časopriestorové hodnoty. A to pre 3D polohu, ktorá možno aj áno, ale keď tam zadáme aj časovú hodnotu, tak nie. Tak to preto, bo si spomeňte, čo Sme sa učili v škole o gravitácii. Nie sú dve rovnaké pristorové (3D) miesta z rovnakou hodnotou gravitácie okolitých vesmírnych objektov, pôsobiaci na jeden bod 3D priestore, čo hovoril aj Einstein. A to vylučuje teda, aby stroj času, ak ho raz niekto vymyslí, neskončí niekde inde, ak zadá parametre bodu „A“ v 3D priestore. Len si vezmite gravitáciu jednotlivých Vesmírnych objektov v Naše Slnečnej sústave. Ak by sa chcel cestovateľ v čase dostať do času „B“ v priestore „A“. Tak zadá parametre gravitácií Vesmírnych objektov – 3D a potrebný údaj času – 4D. A to sú v priestore gravitačné údaje a ich magnetická frekvencia (ako rádio či tv, alebo sat). A rozmer časový – 4D, frekvenciu časovej vlny, tiež podobná rádio, tv či sat vysielača a prijímača.
Dvanásta kapitola – 13. riadok Teórie Všetkého
Už som spomínal, že čas má 9 rozmerov. A aby som Vám to ozrejmil, tak to zopakujem.
Priestor má 3 rozmery, šírku, výšku a hrúbku. A keďže sa pohybujeme v priestore, tak poznáme pre presnú polohu v priestore, tieto tri rozmery. A keď do toho dáme ešte čas, máme štvrtý rozmer časopriestoru. To, čo tvrdí fyzika Einsteina, aj Galileiho. Ale, čas má okrem jedného rozmeru v časopriestore aj ďalšie rozmery, ktoré som už v niektorej z minulej kapitoleto spomínal. Tak si to zopakujme. Keď chceme cestovať v čase, tak ide o pohyb. A pohyb je v priestore. A priestor má 3D rozmery – šírku, výšku a hrúbku. A čas má minulosť, prítomnosť a budúcnosť. A keďže chceme cestovať v čase, tak sa jedná o cestu – podobne ako v cestovaní v priestore. A tu je súlad z 3 * 3 rozmery priestoru a času. Teda to je dokopy deväť. A pripomeňme si, že 3D priestor má šírku, výšku a hrúbku. Ak sa dá cestovať v čase, tak aj čas má tieto pojmy v minulosti, prítomnosti a budúcnosti. Teda poznáme tieto pojmy:
- Šírka minulosti
- Hrúbka minulosti
- Výška minulosti
- Šírka prítomnosti
- Hrúbka prítomnosti
- Výška prítomnosti
- Šírka budúcnosti
- Hrúbka budúcnosti
- Výška budúcnosti
Takže, minulosť má 3 časové údaje, tak isto aj prítomnosť, a aj budúcnosť. A keď k tomu zadáme aj počiatočný bod stretnutia v minulosti, tak je to o ďalšie body naviac. Napríklad východzý graf vychádza z bodu (ktorý je tým ďalším bodom v minulosti, prítomnosti a aj v budúcnosti) a z nich vychádzajú šírka minulosti, hrúbka minulosti a výška minulosti. A tak aj prítomnosti a budúcnosti. Čo je dokopy 12 rozmerov času. A toľko je rozmerov len času. Treba do toho ešte zakomponovať aj 3D rozmer priestoru. Čo je dokopy 15 rozmerov časopriestoru.
No a vidíte, že pojem čas, ešte nie je dobre vysvetlený, a preto ľudia ešte stále necestujú v čase. Ale dodám, že všetkých 15D tvorí pojem časopriestoru. A keď chceme cestovať :
- Do minulosti v časopriestore, tak zadáme údaj 3D minulosti (časový údaj) a k tomu 3D údaj priestoru.
- Do budúcnosti v časopriestore, tak zadáme údaj 3D v budúcnosti (časový údaj) a k tomu 3D údaj priestoru.
- Do prítomnosti z minulosti v časopriestore, tak zadáme údaj 3D prítomnosti (časový údaj) a k tomu 3D údaj priestoru.
- Do prítomnosti z minulosti v časopriestore, tak zadáme údaj 3D prítomnosti (časový údaj) a k tomu 3D údaj priestoru
A tieto údaje, každý z nich – pokope, teda jeden časopriestorový údaj v minulosti, prítomnosti či budúcnosti, má svoje jedinečné údaje, ktoré nie sú nikde inde rovnaké. Teda, z tohto pohľadu sa nemožno pomýliť. Len treba mať nastavenú správnu hodnotu magnetickej rezonancie žiadaných časopriestorových údajov v časopriestore, kam chceme cestovať. Teda, z toho vychádza, že nie sú nikde dva rovnaké údaje časopriestoru. To tvrdil už Einstein.
Trinásta kapitola – 14. riadok Teórie Všetkého
A aby toho nebolo málo, tak k týmto vyššie spomínaným rozmerom, môžeme pridať ešte aj parametre - údaje dimenzií a paralelných Svetov. Čiže, ešte aj údaje časopriestoru v iných Svetoch – rôzne dimenzie a rôzne paralelné Svety
Dimenzia = rozmer = 15 rozmerov časopriestoru + 6 rozmerov priestoru
Paralela = alternatíva, náhrada, možnosť = skutočnej reality
Z doterajších mojich poznatkov neviem určiť paralelné svety, ale jedna pomoc by tu predsa bola. A to gravitácia (magnetizmus), energia, magnetické rezonancie, hmota a vedomia bytostí a teplota. Prečo teplota? Z jediného dôvodu, aj pri pohybe častí vzniká trenie – a z toho tepelná energia. Ale v oblasti Cold Spot v súhvezdí Eridamus, je telota vesmíru iná menšia – chladnejšia. To môže byť aj z iného vesmíru vstupno – výstupná brána do iných vesmírov. Teda dvere do iného vesmíru. Alebo je tu ďalšia možnosť, že je tam preto nižšia teplota, bo tam nie je žiadna hviezda, a teda nemá čo tento veľký vesmírny priestor zohriať. A preto je tam chladno. Ale, treba tento oriešok vyriešiť ... . Bolo by treba tento Cold Spot poriadne zmerať, tak ako inú hviezdu či planétu. Či sa vyznačuje nejakým žiarením, pochádzajúci z iného paralelného vesmíru, alebo je tam otvorená brána do iného vesmíru. A potom aj zistiť meraním, či pri vchádzaní do tejto brány potrebuje nejakú energiu, pole, vlny a frekvencie, ktoré určia do ktorého paralelného vesmíru sa má dostať. Teda, ak to je brána – dvere do iných vesmírov, tak tam treba pri vstupe zadať frekvenciu daného paralelného vesmíru, aby sme sa dostali tam, kam chceme. Ale bude treba toto zmerať a vypočítať. Môže to byť aj Naša možnosť ovplyvniť a vysporiadať sa z omylmi v Našich životoch. Teda pri cestovaní do iného vesmíru (ak je to paralela Našej reality) – paralelného, môžeme vidieť Naše omyli, a tak ich potom napraviť a tým sa dopracovať do lepšej budúcnosti – Nás, ako živé bytosti v tejto Našej realite. Ak v tom súhvezdí Eridamus je skutočne brána do iného vesmíru – teda do našej paralelnej reality, máme kľúč k vyriešeniu našej budúcnosti, ktorú môžeme opraviť. Teda vylepšiť si budúcnosť, nech už je akákoľvek.
A na vyriešenie tohto problému Nám bude gravitácia (magnetizmus), energia, magnetické rezonancie, hmota a vedomia bytostí a teplota.
Ak by Cold Spot mala nižšiu teplotu len kvôli chýbajúcim hviezdam, tak tam nie je ani gravitácia. A to by značilo, že aj gravitácia má svoju teplotu – teda aj gravitácia vyžaruje tepelnú energiu. A to o hodnotu, ktorá robí rozdiel teplôt medzi priestorom v gravitačnom poli a mimo neho. A je asi možné, že čím slabšia gravitácia, tým slabšia tepelná energia zo zdroja gravitácie vyžaruje.
Je písané, že tento Cold Spot vznikol zrážkou dvoch vesmírov, Našeho a paralelného. A tento náraz spôsobil buď pohltenie vesmírnych objektov v tomto priestore zvanom Eridamus, ako čierna diera, ale ich nerozložil a vtiahol do seba iný paralelný vesmír. Alebo je možné, že vesmírne telesá v tomto priestore Eridamus proste svojou antigravitáciou jednoducho odpudil zrážkou z iným paralelným vesmírom vesmírne objekty, iný paralelný vesmír. A preto nie je v tomto priestore nič, žiadne vesmírne objekty, a dokonca preto ani gravitácia. A keďže je tam aj nižšie teplota, tak značí, že gravitácia má aj tepelné žiarenie. Lebo v tomto priestore nie je nič, ani teplo (a preto sa asi by mal poopraviť údaj o najnižšej teplote – možno absolútnej nuly, v celom stvorení Vesmírov), čo postráda aj gravitáciu. Takže teplo a gravitácia sú ruka v ruke, sú to spolu hodnoty, veličiny a podobne. Majú spoločný základ, a to hmotu. A ďalej už platia Einsteinove zákony hmoty a energie. A je známe, že pri jadrovom výbuchu vzniká aj teplota, tak to je aj dôkazom, že Cold Spot, nemá žiadne gravitačné sily. A teda ani žiadne teplo.
Keď vznikla Cold Spot, sa dá povedať, že vtedy prišli mimovesmírčania do Našeho vesmáru. Či tu založili Oni život, alebo Nás nejako ovplyvnili – Našu evolúciu, či evolúciu iných civilizácií v Našom vesmíry, môžeme zatiaľ len hádať.
A keď sa takto dva či viacej vesmírov, tak to zrejme zanechá Cold Spot. A tak sa vlastne ovplivní časť Nášho vesmíru. Preto by sa malo takýto kontakt robiť čo najmenej. Aby sa tým nenarušil prirodzený chod vesmírnych objektov. Ale toto je veľká brána. Či sa dá vyrobiť aj menšia brána? Možno hej, ale treba na to vhodný priestor, kde nič nie je. Ako ideál by sa dalo použiť tento Cold Spot v Eridamusi. Aby sa neovplyvnilo iné okolie Nášho vesmíru. Napríklad sa nečakane zmení smer pohybu planét, hviezd a podobne, a spôsobí to kolíziu – zrážku vesmírnych telies, alebo obývaných planét.
Štrnásta kapitola – 15. riadok Teórie Všetkého
Super struny majú vraj len jeden rozmer zo štyroch. Čo značí, že musia ešte existovať aj iné častice, podobné superstrunám, ktoré majú ďalšie tri rozmery, ktoré tvoria dokopy častice. Teda štyri superstruny o troch rozmeroch šírky, výšky a hrúbky + štvrtý rozmer čas, tvoria jednu časticu. Teda zostáva len na pokusoch a bádaniach, kedy sa ich podarí objaviť. A potom môžeme pokročiť vo vedeckom poznávaní ďalej.
Teda superstruny sú štvorieho druhu. A to superstruna šírky, superstruny výšky, superstruny hrúbky a nakoniec superstruna času. Čo keď sa zlúči dokopy a ešte plus magnetické rezonancie, a iné veličiny – prvky, polia, vlny, energia, magnetizmus a podobne, tak sa môže toto všetko spojiť, pričom toto budú držať pokope magnetické rezonancie a môžeme vyrobiť časticu. A podľa veľkosti jednotlivých stavebných prvkov polí, vĺn, energie magnetizmu a rezonancií, môžeme vyrobiť akúkoľvek časticu. Ale na to sa musia vynájsť stroje – technika, čo to umožní. Teda prístroje na kvantovú mechaniku.
Pätnásta kapitola – 16. riadok Teórie Všetkého
Ako som spomínal v minulej kapitole, tak sa superstruny skladajú aj z iných typov superstrún aj z magnetizmu, polí, vĺn, energie a magnetických rezonancií – ktoré ju držia pokope. Teda, vzorce na superstruny budú do seba priratúvať pomery a veľkosť či kapacitu týchto veličín čo som tu spomínal. A to všetko bude hrať úlohu v tom, ako sa bude budúca častica správať, teda, aká to bude častica, aj jej spin a iné vlastnosti. A nakoniec to bude držať magnetická rezonancia – frekvencie daných veličín, a jej sily, aby bola dostatočne silná magnetická rezonancia na tieto účely, a nerozpadla sa po čase.
Šestnásta kapitola – 17. riadok Teórie Všetkého – Kameň Mudrcov
Pre výpočet prvkov – častíc a superstrún v kvantovej mechanike a vynájdenia vzorcov pre kvantovú mechaniku, treba najprv vedieť vypočítať samotné hodnoty polí, vĺn, magnetizmov, a magnetických rezonancií a energie, aby sa toto dalo do jednej častice alebo jednej superstruny, či všetkých štyroch superstrún. A ak sa to podarí, tak sa potom bude treba trocha potrápiť, na vynájdenie prístrojov na kvantovú mechaniku, aby sme mohli doslovne vyrábať častice a ich stavebné prvky – všetky tipy superstrún. A na tomto základe môžeme vyrábať hmotu, akúkoľvek. Teda po týchto časticiach ak zvládneme vyrábať, tak si môžeme trúfnuť aj na atóm. A teda, môžeme vyrobiť techniku kvantovej mechaniky, ktorá bude vyrábať hocijaký prvok – a toto bude potom ten známy KAMEŃ MUDRCOV. Čo už nebude len povera, ale fakt – a to vedecký fakt. Ktorý bude vedecky podložený, vyrátaný, a dokázateľný vedecky. Tak čo vedci – trúfnete si na to?
Sedemnásta kapitola – 18, 19, 20 a 21. riadok Teórie Všetkého
Čo je magnetická rezonancia pre kvantovu mechaniku a najmä pre častice? Je to obdobné, ako pri minulých magnetických rezonanciách. Len je to o rád vyššie ako minule a predminule. Je to vyšší stupeň magnetických rezonancií.
Teda, magnetické rezonancie v tejto Teórii Všetkého treba chápať ako čosi, čo drží frekvencie častíc v kvantovej mechanike. V nižšom prevedení zase drží magnetická rezonancia polia, vlny, energie a magnetizmy pokope. A aj mágovia narábajú pomocou magnetických rezonancií z rôznymi energiami a vlnami a poľami, čo je ich magická moc. Čiže magnetických rezonancií je viacero druhov. Od najjemnejších v jednotlivých bodoch Teórie Všetkého, až po vyššie stupne Teórie Všetkého. A toto platí aj pre tento bod Teórie Všetkého. Teda pre základ častíc. A to sú polia, vlny, energie, magnetizmy a superstruny. A toto drží pokope časticu. Teda, časticu drží pokope magnetická rezonancia. Jej frekvencie polí, vĺn, energie a podobne. A toto určuje aj, aké má mať potom vlastnosti – takzvaný spin. A toto môže byť aj základ pre vytvorenie tabuľky častíc, presne také, ako je tabuľka chemických prvkov. Teda Mendelejevova chemická periodická sústava prvkov. A v tomto prípade v tomto bode to bude rozdelené podľa veľkosti polí, vĺn, energie a ich frekvencií a aj podľa magnetickej rezonancie, ktorá drží všetko toto pokope.
Na túto tému sa dá aj vyrobiť podobne, ako je v Mendelejevovej chemickej periodickej sústavy prvkov, rozpadové rady častíc. Teda, sa jedná o niečo, ako je rozpad rádioaktívnych prvkov. Teda obdoba. A na tomto základe sa dá aj vytvoriť matematické vzorce pre rozpadové rady častíc. A tu sa treba oprieť o ich stavebné prvky. A tými sú polia, vlny, energie, magnetizmy a aj superstruny a možno aj iné, čo ja nepoznám, nie som totiž vyučený fyzik. A v jednotlivých vyššie a vyššie stupňovaných časticiach v Novej periodickej sústave častíc bude hrať hlavnú úlohu frekvenčný a nábojový pomer medzi vlnami, poľami, energiami, rezonanciou a podobne iných stavebných prvkov častíc. Teda ich hustota, polarita a sila Teda, možno bude viacej druhov tejto tabuľky, ktoré budú mať pomery medzi jednotlivými vlastnosťami ich spinu. Ak by bolo možné vyrobiť takúto tabuľku vo viac ako dvoch rozmeroch, teda možno v niekoľkých, než len sa dá na papier, ale nejako priestorovo v 5D či viacej, dalo by sa vytvoriť len jedna tabuľka. Ale keďže sa to na papier nedokáže nakresliť, tak ich bude viacej. Ale keď sa toto bude riešiť napríklad v grafike počítača v 5D rozmeroch, možno nejako graficky virtuálne, tak by to malo ísť. Ale, kto má takú fantáziu, programátorské schopnosti, znalosti z fyziky, matematiky a IQ aby to dokázal? Ale toto bude o niečo náročnejšie v 5D grafike, bo nik zatiaľ nevie myslieť v 5D grafike. Bo sa Ľudstvo zatiaľ nezaoberalo v 5 dimenzionálne riešenej grafike, zatiaľ len v 3D a 4 rozmer je čas, v súčasnej fyzike. Ale tu sa jedná o niečo iné, v 5D počítačovej grafike. Teda, počet rozmerov v tabuľke deleno dva. Čo je od mínusu do plusu cez nulu. A to v každom rozmere. Teda, musí byť riešený v grafike 5D či viacej, ktorý má každý dva rozmere X a Y. Ale neviem či to bude päť alebo iný počet, to žiaľ neviem. Ale, pustíte sa do toho, vedci?
Treba však najprv navrhnúť vzorce, až potom počítať a navrhovať až po vypočítaní výsledkov, periodickú tabuľku častíc, rozpadových častí. Predpokladám totiž, že popri dokonalých časticiach (ktoré držia stále pokope – sú stabilné), existujú aj častice nedokonalé (ktoré sa rozpadávajú a menia na iné – nestabilné častice, podobne, ako rádioaktívne rozpadové rady prvkov atómov, existuje aj čosi podobné aj pre častice. Kto toto objasní?
Osemnásta kapitola – 22 a 23. riadok Teórie Všetkého
V týchto riadkoch bude viacej druhov výpočtov, ale v podstate budú takmer rovnaké. Jedná sa v týchto riadkoch o výpočet jedného protónu v jadre atómu, vzhľadom na ostatné časti atómového jadra a potom ďalší vzorec vzhľadom na celý atóm. A takto počítať aj antičasticu protónu, neutrón, tiež vzhľadom na atómové jadro a aj potom ďalší vzorec pre na celý atóm. Takto sa bude počítať aj obsah celkových energií, polí, vĺn, rezonancií a všetkého v jadre atómu. A aj toho, čo drží jadro atómu a vzhľadom aj na celkové sily atómu pokope celý atóm.
Takýto istý postup bude aj pre atómový obal, teda na elektróny a jeho antičasticu. Ale aj na výpočet vzhľadom na sily, čo držia elektróny na ich obežných dráhach.
A potom budú ďalšie vzorce pre výpočet celkových vlastností častíc atómu. Ako vzhľadom na jadro atómu, ale aj na obal atómu, a potom na celkový atóm.
Bude sa do vzorcov dosádzať hodnoty polí, vĺn, energií, atómovej gravitácie a aj žiarení atómu, ktoré sú v tomto stave premenené na iné vlastnosti vnútri atómu. A to je žiarenie alfa, beta a gama. Atóm tieto žiarenia pred jeho rozpadom, teda v stabilnom stave je v inej podobe. Ale pri rozpade sa menia na žiarenia.
Devätnásta kapitola – 24. riadok Teórie Všetkého
Ďalej sa bude počítať vzorcami pre elektroniku. Čiže elektróny, ktoré prebiehajú v elektronike, ale i vo všetkej technike. A budú sa vyjadrovať v rôznych hodnotách, ako Volty, Watty, Ampére, Joule, Náboj, magnetizmus, ohmy, a podobne ďalšie. Tento riadok patrí k najviac prebádaným odvetviam človeka a vedy a techniky.
Dvadsiata kapitola – 25. riadok Teórie Všetkého
V tomto riadku nemusím nič riešiť, je to už vyriešené vzorcom od Alberta Einstaina. A platí tu vzorec pre výpočet energie. A to: E=mc2, ale aj m=, ale aj c2= alebo namiesto neho c2=. Keďže sa jedná o Teóriu Všetkého, tak som musel do tohto riadku dať aj možnosť – inú variantu tohto vzorca na energiu, aby sa dalo niekedy v budúcnosti z energie vyrobiť atóm.
Dvadsiata prvá kapitola – 26. riadok Teórie Všetkého
Aj tento riadok je veľmi dobre prepracovaný Ľudstvom. Tu nemusím nič meniť. Len k výpočtom prvkov treba ešte primyslieť vzorce na prvky pre ich pomer energetický, magnetický, vlnový a podobne, ako sa ráta v kvantovej mechanike a nižších riadkoch Teórie Všetkého. Ale, bude treba aj vyrobiť novú tabuľku, kde budú jednotlivé chemické prvky ukazovať aj svoje polia, vlny, magnetizmy, energie, medziatómové sily, magnetické rezonancie a podobne, ako v nižších riadkoch Teórie Všetkého.
Dvadsiata druhá kapitola – 27. riadok Teórie Všetkého
Tento riadok má za úlohu počítať všetky vzorce živej a neživej chémie. Teda, mŕtvu a živú prírodu. Od kameňov, cez horniny, kyseliny, uhľovodíky až po kamene či hlinu. A aj živú hmotu, od primitívnych červov a baktérie až po dinosaura. Teda všetky živé organizmy aj mikroorganizmy a pod.
A k tomu aj počítať a vymyslieť vzorce pre výpočet energií, polí, vĺn, magnetizmov, rezonancií a podobne, pre kvantovú mechaniku a to, čo je pred ňou, vzhľadom na túto chémiu Teórie Všetkého.
Dvadsiata tretia kapitola – 28. riadok Teórie Všetkého
Pre tento riadok Teórie Všetkého sa budú okrem známych vzorcov vymýšľať aj vzorce vzhľadom na kvantovú mechaniku a to čo je pod ňou. Teda polia, vlny, magnetizmy, energie, rezonancie a podobne do už známych vzorcov Galileiho, Newtona, mechaniky, optiky a každého oboru známej fyziky dať do súvislosti. Teda spojiť kvantovú mechaniku z Galileiho, Newtove a iné vzorce známej „starodávnej“ fyziky – klasickej fyziky.
Každý vzorec z klasickej fyziky bude obsahovať aj prvky, premenné, hodnoty a podobne aj premenné a hodnoty vzhľadom na kvantovú mechaniku a tým čo je pod ňou. Teda vzhľadom na polia, vlny, energie, magnetizmy, rezonancie a podobne.
Dvadsiata štvrtá kapitola – 29. riadku Teórie Všetkého
Do tohto riadku patrí Einšteinova Teória relativity. Ale do rýchlosti svetla. Píše sa v nej, že maximálna rýchlosť je rýchlosť svetla, a vtedy je vraj nekonečná energia z hmoty. Ale, veci sa majú trocha inak. Si predstavte, že sa pohybujete rýchlosťou svetla. A do čohosi narazíte, do nejakej planéty či iného kozmického telesa. Ale, tu sa píše, že vzniká z tohto nárazu nekonečná energia. Veci sa majú tak, že po náraze v rýchlosti svetla nie je nekonečná energia, ale len energia z Vás, z dopravného prostriedku v ktorom sa pohybujete a z telesa, do ktorého Ste narazili. Čiže to je len energia hmoty Vás a zrazených telies dľa vzorca Alberta Einšteina E = mc2, z relativistickej hmotnosti m= . A aj sa dá predpokladať, že keď sa nezrazí z ničím Váš dopravný prostriedok, ktorý letí rýchlosťou svetla, tak stojí čas. Ale toto je relatívne a vzhľadom na zlúčenie rýchlostí dopravného prostriedku a Vami. Ak prekročíte rýchlosť svetla tak cestujete v čase mechanicky. Pri rýchlosti svetla čas stojí. No tu treba brať do úvahy aj vzťažné sústavy, ktoré sa počítajú v Teórii Relativity, a vôbec v určení pohybu telies vzhľadom na čas. Teda, ak Ste prekročili rýchlosť svetla tak predbiehate mechanicky deje okolo Vás vzhľadom na svetlo a mechanické pohybovanie sa všetkého naokolo Vás. A teda značí, že keď Ste prekročili rýchlosť svetla a mechanicky cestujete v čase, dostanete sa do minulosti. No veci sa majú takto: keď sa pohybujete rýchlosťou svetla, čas stojí, do určitej rýchlosti sa cestuje v čase do mimnulosti. Ale keďže cestujete v čase mechanicky, tak predbehnete dobu o málinko, dľa vašej rýchlosti. Ale na toto bude treba vynájsť vzorce, pri prekročení rýchlosti svetla. Bo doteraz je rýchlosť svetla považovaná za maximálnu rýchlosť. Ale, keď chceme cestovať v čase mechanicky, musíme prekročiť rýchlosť svetla. Ale má to aj ešte jeden háčik. Cestuje sa v čase týmto spôsobom len dozadu. A nie je cesta späť v tomto prípade. Preto musíme hľadať iný spôsob cestovania v čase.
A druhá verzia vysvetlenia cestovania v čase mechanicky je táto: Jedná sa o to, že cestovanie Relativistickými rýchlosťami a prekročenie rýchlosti svetla nie je cestovanie v čase, ale len mechanický pohyb, ktorý sa dá vypočítať aj podľa Newtona a jeho vzorcov, kde ešte nie sú Relativistické rýchlosti. A takže, by sa dali Relativistické rýchlosti vypočítať aj z jednoduchých vzorcov od Newtona, či Galileiho. To by potom značilo, že sa nedá cestovať v čase mechanicky. Ale iným spôsobom. A teda Relativita od Einšteina nie je cesta v čase. Len sa dobehne rýchlosť svetla, alebo predbehne. Ale kozmické telesá sa pohybujú pod rýchlosťou svetla, a teda by nenastalo cestovanie v čase. Nepredbehli by Ste čas, ale len svetlo, bo ostatné telesá sa pohybujú pod rýchlosťou svetla. A teda, nenastane cesta v čase mechanická. A treba hľadať iný spôsob cestovania v čase, Teóriou Relativity sa to z týchto dôvodov nedá. Len sa ňou dobehne svetlo, ale nie ostatné telesá, ktoré sa pohybujú pod svetelnou rýchlosťou.
A tretia možnosť je tá, že cesta v čase je možná aj mechanicky. Ale mechanicky iba do minulosti. Ak budem brať do úvahy iba teóriu relativity, budeme schopný cestovať v čase len do minulosti. Čas naokolo stroja času pôjde naspäť. Teda, všetko mechanicky, pôjde okolo stroja času naspäť. A to ak sa približujeme ku relativistickým rýchlostiam, veľmi blízko rýchlosti svetla. Ale, keďže sa čas pohybuje rýchlosťou svetla, a my nedosiahneme rýchlosť svetla – rýchlosť času, tak sa bude všetko naokolo iba spomaľovať. Ale, ak dosiahneme rýchlosť svetla, až potom sa čas zastaví. Teda, ak pôjdeme vyššou rýchlosťou než je rýchlosť svetla, až potom pôjdeme v čase naspäť, až potom budeme cestovať v čase, a to dozadu. A nie do budúcnosti. Teória relativity nepôsobí na cestovanie v čase do budúcnosti, ale iba spomalí čas, ak sa cestuje nižšími rýchlosťami. A ak sa dosiahne rýchlosť svetla, až potom sa čas zastaví. A keď sa prekročí rýchlosť svetla, až potom sa cestuje v čase, ale iba do minulosti. Ale, keďže ešte nie sú na to vzorce a nie je dôkaz o tom, že by sa niečo pohybovalo vyššou rýchlosťou než je rýchlosť svetla, tak sa to dá len predpokladať, a aj to možno.
Dvadsiata tretia kapitola – 30, 31, 32, 33, 34 riadku Teórie Všetkého
Naša planéta obieha okolo slnka. To je známe. A aj je známe, ako tom vypočítal už zosnulý veľký vedec Issac Newton. Zem má svoju gravitáciu, na Newtonových základoch základoch. A má vzorec, z ktorého sa to dá vypočítať: F = χ . Pričom gravitačná konštanta Zeme je: 6,67 . 10-11 . A samotná konštanta sa dá vypočítať zo vzorca: χ = .
Gravitačné pole Zeme sa dá vypočítať zo vzorca G = χ . Teda, ako je spomínané už v tomto pojednaní o Teórii Všetkého, tak aj gravitácia je vlastne magnetizmus, len o inej frekvencii, zatiaľ neznámej. Preto treba hľadať hodnoty, aby sa dal vypočítať magnetizmus pre cievky, teda, vhodné materiály, vhodná sila energie (sila Voltov a sila Ampérov) pre cievky. A nájdeme gravitáciu Našej matky Zeme. Ale treba do toho prirátať aj gravitačné zrýchlenie, ktoré je na každej planéte výnimočné. Bo každá planéte má svoju hmotnosť a aj vzdialenosť od Slnka. A preto má každá planéta Slnečnej sústavy inú silu gravitácie – iné frekvencie magnetizmu. Je to na každej planéte iné. I keď nie vo všetkom, ale v tomto sa to líši. Ale, zase z inej strany, keď je slabá gravitácia Slnka, je gravitáciám danej planéty a jej veľkosť dostatočná na to, aby bola gravitácia o veľkosť danej planéty znásobená. A teda, bude gravitácia vyššia vďaka väčšej veľkosti planéty, aj keď je Slnko ďalej od danej planéty vzhľadom na vzdialenosť Zeme od Slnka.
A toto platí aj pre každú planétu v tejto našej Slnečnej sústave, mesiace a aj kométy a asteroidy a podobne všetko, čo obieha po kruhovej či elipsovitej dráhe okolo Nášho Slnka.
Na Našej planéte máme gravitačnú konštantu: : χ = . Ale na mesiaci je už iná gravitačná konštanta, bo na Mesiac nepôsobí len Slnko, ale naša Zem. Ale, aj na Našu zem pôsobí aj Mesiac. A tak isto, na iné planéty v našej Slnečnej sústave, ktoré obiehajú okolo Nášho Slnka. A to platí pre každú planétu v Našej Slnečnej sústave, a aj pre jednotlivé mesiace daných planét. Ale Vďaka ich veľkosti a vzdialenosti a aj od okolitých planét mesiacov, sú všade iné hodnoty gravitačnej konštanty. Takže, gravitačná konštanta na každej planéte a každom mesiaci v Našej Slnečnej sústave, je iná. Preto, sa na Mesiaci dokáže človek odpútať od gravitácie mesiaca ľahšie ako na Našej Zemi. A dal by sa splniť ten sen Julesa Verne-a, aby sa dal človek vystreliť z Mesiaca z dela. Je to na Našej planéte nemožné, bo takú silu a prudký náraz človek neprežije. Ale na mesiaci by to možno šlo. Na to bude treba menej výbušnej sily, ako by bolo treba na našej planéte. A to vďaka nižšej gravitačnej konštante, čo je výsledok nižšej gravitácie mesiaca. A toto platí pre všetky planéty a Mesiace v našej Slnečnej sústave. Ale aj pre kométy a asteroidy a všetky obežnice okolo Nášho Slnka.
A toto platí preto, bo gravitácia má všade rovnaké účinky. Aj keď je iná jej sila vzhľadom na veľkosť telesa a vzdialenosť od Slnka a aj od Jeho vzdialenosti od iných Vesmírnych telies.
Ako som už naznačil, a čo tu chcem dokázať je gravitácia, ktorá je vlastne magnetizmus, len o inej frekvencii. Teda, gravitácia a magnetizmus je jedno a to isté, len sa to líši vo frekvencii. Magnetizmus má iné frekvencie a gravitácia má iné frekvencie. A toto je vlastne aj zakódované v každom vesmírnom telese pomocou magnetickej rezonancie. Ale, keďže sa jedná o veľké Vesmírne telesá, tak aj magnetická rezonancia bude veľmi silná, ale až tak silná, že sa nezmestí do stupnice v našich pozemských meracích prístrojov. A to z dôvodu, že nepoznáme túto frekvenciu a silu. Je to také silné, že Naše prístroje nemajú potrebné stupnice na to, aby Sme to vďaka nim mohli dokázať. Teda, ak chceme zistiť ich frekvencie a silu, musíme najprv vyrobiť potrebné stupnice na nové meracie prístroje. Ktoré budú merať gravitácie všetkých Vesmírnych telies. A to nielen gravitácie, ale aj magnetické rezonancie, ktoré držia pomer energie a magnetizmu – gravitácie daných Vesmírnych telies. Ale treba ešte pripomenúť, že každé Vesmírne teleso má aj gravitáciu, energiu a aj magnetizmus. A energia Vesmírnych telies je vlastne akási aura, ktorú má každé teleso a každý živý tvor vo Vesmíre. A toto dokazujú štúdie mnohých vedcov vo Svete. Že všetko má svoje pole naokolo seba. Tak napríklad človek sa hýbe aj na základe energetických impulzov do svalov cez nervy. A vieme, že toto je už vedecky dokázané, že človek produkuje elektrickú energiu, aj v mozgu, a v celom jeho tele. A je známe, že aj tá malá enrgia vyžaruje naolokolo seba magnetizmus, aj keď sa ručička magnetky nevychýli. Ale je to magnetizmus z toho dôvodu, bo nervy sú vodiče elektrických impulzov, a aj tieto pri pohybe energetického impulzu z mozgu trením o nervy v ich vnútri tvoria magnetizmus. A ak by Sme maly dostatočne citlivý magnetometer, tak zistíme prítomnosť magnetizmu v mozgu, nervoch a vo svaloch, keď sú v pohybe. A toto isté platí aj pre neživú hmotu. Ale trocha menej než u živočíchov a rastlinách.
Teda v týchto riadkoch Teórie Všetkého budú vzorce pre výpočet Našej planéty od Galileiho, cez Newtona po Einšteina. A to vzorce na výpočet gravitácie Zeme a jej predmetov a fauny a flóry na nej. A to aj v jej ovzduší. Teda aj gravitácia a aj gravitačné zrýchlenie, ale aj opak gravitačného zrýchlenia, a to vzlet od zeme do vzduchu a z jej dosahu gravitácie, teda aj na obežnú dráhu Zeme ale aj ďalej do Vesmíru. Ale, keďže sa toto bude meniť – gravitácia pohybujúca sa do Zemskej gravitácie, ale aj v jej dosahu, alebo vzďaľovanie sa z jej dosahu, tak budú aj iné hodnoty magnetickej rezonancie. Bo ona závisí aj hmotnosti, a aj vzdialenosti dotyčného predmetu od Zeme, Mesiaca, Slnka, Planét, a aj od iných obežníc okolo Slnka, ako sú kométy, či asteroidy a podobne. A táto magnetická rezonancia, drží pokope tieto telesá a keďže je veľká ich gravitácia, tak budú aj väčšie hodnoty magnetických rezonancií.
- - - ešte vzťažné sústavy v Našej slnečnej sústave vzhľadom na planéty a ich mesiace a iné obežnice okolo Slnka!! Aj počas vzďaľovania a odďaľovania, najbližšia a najväčšia vzdialenosť od Slnka!!!
Dvadsiata štvrtá kapitola – 35 riadku Teórie Všetkého
Skôr, než sa pustíme do tohto riadku, mám jednu takú myšlienku o maximálnej rýchlosti svetla, aká existuje.
Vraj má častica svetla – fotón, najvyššiu rýchlosť, akú je možno dosiahnuť. Len tu je jeden háčik. Ak sa fotón pohybuje okolo čiernej diery, tak ho čierna diera v tiahne do seba a nepustí ďalej v jej šírení sa vesmírom. Ale, toto je možné, len keď má čierna diera vyššie rýchlosti, než je rýchlosť svetla. Bo čierna diera by iba rýchlosťou svetla svojej gravitácie nevtiahla tento fotón do seba. Iba rýchlosťou svetla by to nestihla. Bo za sekundu fotón odletí od čiernej diery. A tá gravitácia čiernej diery by nestihla za sekundu zmeniť smer fotónu do seba – do čiernej diery, ak by sa gravitácia pohybovala rýchlosťou svetla. Za tú sekundu bude fotón pohybujúci sa okolo čiernej diery už preč – odletí od čiernej diery. To značí, že gravitácia čiernej diery má vyššie rýchlosti než je rýchlosť svetla. Iba takto dokáže čierna diera vtiahnuť do seba aj svetlo. Iba vyššou rýchlosť než je svetlo, gravitácia čiernej diery vtiahne do seba aj svetlo ktoré sa šíry 297 700 000Km/s. A teda, kvôli tomuto nedokážeme určiť a zistiť prístrojmi gravitáciu. Bo gravitácia má vyššie rýchlosti než je rýchlosť svetla. Preto ju nedokážeme merať našou technikou. A toto platí aj o magnetizme.
Čierna diera dokáže zmeniť smer toku fotónov o pár stupňov, ale nie ich vtiahnuť do seba, pri rýchlosti svetla. A toto platí aj pre hviezdy a aj pre všetky Vesmírne telesá. Toto je tá Vesmírna šošovka, ale nie hltač svetla. Hltač svetla je možný len vtedy, ak má gravitácia čiernej diery a všetkých Vesmírnych objektov vyššie rýchlosti, než je rýchlosť svetla. Vtedy čierna diera pohltí fotóny.
A teda, čierna diera má vyššie rýchlosti svojej gravitácie než je rýchlosť svetla. Ale, keďže hviezda len o máličko zmení smer toku fotónov, a nepohltí fotóny, potom majú hviezdy a iné vesmírne telesá gravitáciu z nižšou pohybujúcou sa rýchlosťou. Čierne diery majú vyššiu rýchlosť svojej gravitácie, a hviezdy a iné Vesmírne telesá majú gravitáciu z nižšou rýchlosťou. Teda, je viacero nad svetelných rýchlostí. Rýchlosť svetla, rýchlosť gravitácie hviezd a iných Vesmírnych telies, a rýchlosť gravitácie čiernych dier. Čiže sú známe momentálne tri rýchlosti. Prvá rýchlosť je rýchlosť svetla, druhá rýchlosť je rýchlosť gravitácie hviezd a tretia rýchlosť je rýchlosť gravitácie čiernych dier. Ktoré sú v poznaní momentálne najrýchlejšie. A keďže som napísal, že gravitácia a magnetizmus sú jedno a to isté, len o inej frekvencii, tak aj rýchlosť magnetizmu je podobná, ako rýchlosť gravitácie, ale o inej frekvencii. Ale rýchlosť magnetizmu sa musí overiť, zatiaľ neviem ako. A toto bude zrejme ďalšia štandardná rýchlosť.
Teda, budú štyri základné rýchlosti:
- rýchlosť svetla
- rýchlosť gravitácie planét
- rýchlosť gravitácie čiernych dier a hviezd
- rýchlosť magnetizmu
Ďalej sú rýchlosti energie:
- rýchlosť elektrónov svetelnej rýchlosti – v klasickej elektronike 20 storočia
- rýchlosť častice nadsvetelnej rýchlosti – v novej elektronike nadsvetelnej 21 storočia